Uplynulý víkend sa na Skalke v Kremnických vrchoch uskutočnil už 37. ročník diaľkových behov Biela stopa, zaradeného do seriálu EUROLOPPET. Ešte 3 dni pred podujatím sa organizátori podujatia TJ Biela stopa Kremnica borili s problémami v nedostatku snehu. Od štvrtka do nedele však napadlo v Kremnických vrchoch viac ako 30 cm nového prachového snehu. To významne zlepšilo podmienky ale zároveň kládlo veľké nároky na úpravu tratí tesne pred a počas pretekov. Najmä pre skejtovú techniku na sobotňajších tratiach 25 a 42 km bola miestami trať veľmi ťažká a dala poriadne zabrať. Všetky podrobnosti, výsledky, fotografie ako aj ďalšie odkazy na podujatie nájdete na stránkach Bielej stopy, napr. http://www.euroloppet.sk. http://www.bielastopa.eu alebo http://www.bielastopakremnica.sk. Zo všetkých týchto liniek sa dostanete na stránky usporiadateľov BS. Keďže na uvedených stránkach neexistuje online diskusia k podujatiu, môžete využiť Fórum Bežkár.sk kde som otvoril tému k 37. ročníku Biela stopa. Tému nájdete v sekcii Diaľkové behy - Biela stopa EUROLOPPET. Po zozbieraní názorov tieto zhrniem v samostatnom článku. Naše názory určite pomôžu organizátorom vyhnúť sa v budúcnosti nedostatkov, ktoré tak veľké podujatie isto prinieslo. V každom prípade si však usporiadatelia zaslúžia poďakovanie za prípravu podujatia, ktoré svojim významom presahuje hranice Slovenska a je vhodnou príležitosťou zmerať si svoje sily s profesionálmi, kolegami a priateľmi. V krátkom čase vo fotoalbume na našich stránkach zverejním fotografie z tohto podujatia. Vopred ďakujem všetkým užívateľom, ktorí prispejú článkami a fotografiami k tomuto podujatiu a vo fóre sa zapoja do diskusie.
Na stránke Foto/video si už môžete pozrieť fotografie z tohto ročníka Bielej stopy.

Ako dnes oznámili usporiadatelia podujatia Euroloppet, 37. ročník Bielej stopy sa uskutoční v pôvodnom termíne. Pre nedostatok snehu bude program zredukovaný a trate prispôsobené snehovým podmienkam. Táto zimná sezóna nepraje stredisku obvykle s najlepšími snehovými podmienkami. Tesne pred pretekmi je ešte nádej, že trate vylepší sneženie a bude sa tak dať pripraviť trať aspoň v minuloročnom profile. Podľa prognóz by mohlo vo štvrtok a v piatok spadnúť 10 až 20 cm snehu, ktoré by naozaj tratiam pomohli. A keďže celú zimu poriadne nesnežilo tak sa môže stať, že práve sobotný pretek bude prebiehať za hustého sneženia... No nechajme sa prekvapiť. V každom prípade želajme organizátorom a nám všetkým aby sa najväčšie podujatie tohto druhu na Slovensku vydarilo. Doteraz má na serveri Bežkár.sk pridelené práva prispievateľa viac ako 30 registrovaných užívateľov, ktorí sa dúfam podelia zo svojími zážitkami a fotografiami aj na našich stránkach. Tak veľa zdaru všetkým, ktorí sa odhodlali absolvovať jedno z najťažších podujatí v diaľkových behoch.

Cez víkend sa v Rakúskom Lienzi a Obertilliachu vo Východnom Tirolsku konal už 36. ročník diaľkových pretekov zaradených do seriálu Worldloppet a Euroloppet.
Pre nedostatok snehu v okolí Lienzu sa preteky na klasickej trati ale aj vo voľnej technike uskutočnili v oblasti Obertilliachu, kde bolo snehu dostatok. Diaľkovým behom, ktoré sa konali v sobotu a v nedeľu predchádzal Dolomitensprint na námestí v Lienzi.
Pre tých, ktorí podujatie nepoznajú sa pokúsim popísať atmosféru pretekov.
Vyrazili sme v piatok ráno a cesta z Bratislavy do Lienzu, dlhá takmer 500 km, nám trvala asi 6 hodín. V Lienzi, kde bola prezentácia sme mali chvíľu času a tak sme si urobili krátku exkurziu mesta a námestia, kde sa horúčkovito pripravovala trať na večerný Dolomitensprint. Keďže sme mali ubytovanie rezervované v mieste konania diaľkových behov pri Obertilliachu a tieto dve miesta sú od seba vzdialené viac ako 40 km nemohli sme si pozrieť túto atrakciu.
Prezentácia prebiehala v kostole Spitalskirche a priznám sa, že tam vládol poriadny chaos. Najmä tí, ktorí si nechávali platenie až na deň prezentácie alebo neboli členmi organizovanej skupiny si museli vystáť celkom slušnú frontu. Organizátori nemali žiaden systém a tak vybavovanie každého účastníka trvalo veľmi dlho. Nedá sa to vôbec porovnať s precíznosťou na podujatiach v Česku, Poľsku či Nemecku.
Po prevzatí štartovných čísiel sme odišli do miesta ubytovania s cieľom ešte v ten deň si prezrieť miesto štartu v biatlonovom areáli Obertilliach. Keď sme sa blížili k cieľu našej cesty všimli sme si upravenú stopu pre bežkárov tiahnucu sa popri ceste. Po vybalení sme bez otáľania vyrazili na prieskum lebo sa už začínalo stmievať. Po asi 200 metroch chôdze sme sa dostali na upravenú stopu a pripli sme si bežky. Miesto štartu bolo vzdialené asi 2 km a na štadión sme po perfektne upravenej stope dorazili ešte za svetla. Všimli sme si, že turistické bežkárske trate boli označené ako spoplatnené. Možno aj pre pokročilý čas sme miesto na zakúpenie vstupenky nenašli. Po obhliadke štadióna a krátkom posedení v reštaurácii sme sa už s čelovkami vrátili späť. Bolo úplne jasno a tak aj mesiac, ktorý bol v prvej štvrti nám dostatočne osvetľoval cestu.
Drúhý deň ráno, v sobotu sme sa zobudili do bezoblačného ale mrazivého rána. Teplota snehu bola ráno -17 stupňov. Aj keď sme predpokladali mierne oteplenie mazali sme voskami na -10 až -15. Na štart sme sa presunuli po vlastných už známou trasou a v pohode sme stíhali štart.
Trať prvého aj druhého dňa pre obe techniky bola úplne zhodná. Viedla lúkami pod Obertilliachom so striedavým stúpaním a klesaním. Dlhé stúpania a zjazdy ako ich poznáme z domácej Bielej stopy tu nie sú ale aj tak dá takýto profil poriadne zabrať. Po krátkom stúpaní príde krátky oddych v zjazde a tak sa to strieda niekoľko krát. Na celej trase bol len jeden dlhší zjazd smerom k Untertilliachu. Potom dlhá rovinka popri potoku s jedným krátkym kopčekom a znova rovinka. Dvadsiatka ( v skutočnosti dvadsaťpäťka ) potom už končí krátkym stupákom do cieľa a dlhá trať pokračuje ďalej až k dedinke Leiten a návratom na štadión. Odtiaľ podjazdom pod cieľovú rovinku opäť na esíčka na lúkach, ktoré sa už neabsolvujú celé a 42 km končí v cieli na štadióne. Trať bola po oba dni perfektne pripravená. Na lúkach bola široká cca 10 metrov. V lese popri potoku podľa toho ako to dovoľovali podmienky. Servis a občerstvovačky boli zabezpečené podľa mňa veľmi dobre. Jedinou chybou bolo iba značenie vzdialenosti. Na trase boli rôzne čísla a mne sa zdalo, že až na pár výnimiek žiadne neoznačovalo správnu vzdialenosť. Škoda, inak úplná spokojnosť. V nedeľu počas skejtového preteku už bolo slnko za jemným závojom obláčikov ale opäť bolo príjemné počasie a bezvetrie. Každý účastník, ktorý dobehol do cieľa dostal pamätnú medailu a vo vyhrievanom stane čakalo bohaté občerstvenie.
Nakoniec nebolo dôležité kto vyhral. Výstižne to zobrazoval nápis nad cieľovou bránou "JEDER EIN SIEGER ÜBER SICH SELBST". Voľne preložené: KAŽDÝ JE VÍŤAZOM SÁM NAD SEBOU.
Tu je poradie účastníkov zo Slovenska. Po kliknutí sa obrázky zväčšia.

Celkový dojem z podujatia na ktorom som sa zúčastnil prvý krát bol veľmi dobrý. Pozrite si fotografie a okrem týchto v článku aj vo fotoalbume. Zo Slovenska sa do pretekov zapojilo niekoľko desiatok bežkárov. Ak niekto plánuje účasť na zahraničnom behu tak vrelo odporúčam. Aj keď je to pre nás pomerne ďaleko, oplatí sa. Ubytovanie v tejto oblasti sa dá zohnať už od cca 15€ na osobu a deň. Navyše sa dá pobyt kombinovať so zjazdovým lyžovaním. Tak dovidenia v budúcom ročníku.



Všetky fotografie si pozrite na stránke Fotoalbumy: http://www.bezkar.sk/fotoalbum.php

Ďalším podujatím seriálu diaľkových behov EUROLOPPET, ktorého sme sa v tejto sezóne zúčastnili bol XX. ročník Skadi Loppet v nemeckom Bodenmaise. Vyrazili sme už z takmer jarnej Bratislavy vo štvrtok odpoludnia na cestu dlhú cca 400 km.Zvolili sme trasu cez Rakúsko a Česko do cieľa ubytovania v Železnej Rude, ktorá je vzdialená od bežeckého areálu Bretterschachten len necelých 20 km a ako sme neskôr zistili, cesta do tohto strediska nám trvala len 20 minút. Pre ubytovanie v Česku sme sa rozhodli z dôvodu prijateľnejších cien.
Cestu až za Viedeň sme absolvovali po diaľnici a potom sme pokračovali v smere na hraničný priechod Gmund – Halámky po ceste č. E49, ktorá je vedená prevažne mimo obcí s pomerne malou frekvenciou dopravy.
Podľa plánovača na serveri www.mapy.cz je najkratšia cesta z centra Bratislavy dlhá 375 km a potrebný čas na príjazd do cieľa 6 a pol hodiny. Presne za ten čas sme aj cestu zvládli s jednou prestávkou na natankovanie lacných ( na naše pomery ) pohonných hmôt. Na Šumave nás čakala pravá zimná atmosféra s hustým snežením a teplotami okolo nuly. Cesta tu bola pokrytá súvislou vrstvou utlačeného snehu a počasie vôbec nepripomínalo polovicu marca. V Železnej Rude bolo vyše pol metra snehu a v okolí odpluhovaných ciest dosahovala jeho výška miestami dva metre. Ubytovali sme sa v priestrannom penzióne Sport za prijateľnú cenu.
Na drúhý deň ráno sme sa vybrali na prieskum tratí v dejisku podujatia do Nemecka a prezentáciu do centra preteku, Bodenmaisu. Fotografie z celého pobytu nájdete na našich stránkach v sekcii Fotoalbumy. Parkovisko pri bežeckom štadióne je platené. Ceny počas nášho pobytu boli nasledovné. Minimálny poplatok na 3 hodiny bol 8 € a za každú ďalšiu hodinu sa platia 2 €. Na parkovisku nenájdete žiadnu obsluhu ale parkovacie automaty, do ktorých je potrebné pripraviť si mince. Iné poplatky za použitie tratí sa neplatia a keďže parkovisko slúži výlučne bežkárom, tak z výnosov za parkovanie sa môže financovať ich úprava. Na mapke je vyznačené spomínané parkovisko a priestor v ktorom sa nachádzajú lyžiarske bežecké okruhy.
Všetky podrobné informácie o stredisku, snehové podmienky, webkamery a profily nájdete na:
http://www.aktivzentrum-bodenmais.de. Tento odkaz nájdete aj na našich stránkach v sekcii Odkazy.

V piatok 13. marca sme si prešli zľahka cca 15 km hlavnú časť tratí, ktorými boli vedené trasy sobotného preteku na 30 km voľnou technikou ako aj nedeľné preteky na 42 a 20 km klasicky. Po nočnom snežení boli trasy čerstvo upravené v šírke cca 6 metrov a na niektorých miestach i viac. Boli tiež natiahnuté dve stopy pre klasiku. Trate v tomto stredisku sú mierne kopcovité s najväčším prevýšením cca 150 metrov. Areál leží vo výške 1100 až 1250 metrov, čiže veľmi podobná výška ako v oblasti Skalky v Kremnických vrchoch aj keď trate neklesajú tak nízko ako na Bielej stope. Značenie tratí je prehľadné a už v piatok boli vyznačené aj súťažné okruhy, takže sme si mohli detailne prezrieť kadiaľ budeme bežať. Počasie bolo po predchádzajúcom snežení veľmi príjemné so slabým vetrom a miestami aj s pretrhanou oblačnosťou.









Z hrebeňa boli pekné výhľady na mestečko Bodenmais a okolie ako aj na najvyšší vrch v okolí Grosser Arber 1456 m n.m., kde sú situované zjazdárske trate vzdialené od bežeckého areálu cca 10 km. Táto oblasť je tak vhodná pre priaznivcov tak bežeckého ako aj zjazdového lyžovania. Blízkosť českého pohraničia tak umožňuje naozaj za prístupných cenových relácií absolvovať tu pobyt za prijateľné ceny. V priestoroch bežeckého štadióna sme však nenašli žiadne rozsiahle služby stravovania okrem chát, ktoré sú rozmiestnené po trase. Po obhliadke tratí sme sa išli zaprezentovať a vyzdvihnúť štartovné čísla do Bodenmaisu ktorý svojou polohou k štadiónu pripomína našu Kremnicu. Prezentačné miesto sme našli pomerne ľahko, bolo umiestnené v sále pri hlavnej ceste a prezradili ho vlajky EUROLOPPETU. Po prezentácii, kde sme stretli i niekoľkých krajanov sme sa vrátili späť do Železnej Rudy, do miesta ubytovania. Večer sa neobišiel bez dobrého českého piva v jednej z miestnych reštaurácií.

Sobota 14.3.2009 – 30 km voľnou technikou.

Na druhý deň už bol na programe pretek na 30 km voľnou technikou. Vyrazili sme v predstihu ale aj tak sa nám nepodarilo nájsť miesto na parkovanie a tak sme museli odparkovať vedľa cesty asi 1 km od štadióna. Počasie bolo príjemné. Takmer bezvetrie s malou oblačnosťou. Hlavný sobotný pretek bol na programe až o 13:00 hod a tak sme mali dosť času otestovať mazanie a pozrieť si preteky žiakov a juniorov ktoré boli na programe.
Niektorí z nás sa vybrali ešte na časť trate otestovať mazanie na nedeľnú klasiku. Podľa predpovede počasia to vyzeralo na klister, takže sme natiahli strieborný univerzál. Ukázal sa ako vyhovujúci, dúfajúc, že počasie sa do nasledujúceho dňa nezmení. Nakoniec bolo všetko inak, ale o tom až neskôr. Na štart hlavného sobotného preteku sa postavilo viac ako 500 pretekárov. O 13:00 bola odštartovaná prvá vlna a po nej v 5 minútových intervaloch ďalšie. Trať bola perfektne upravená, tvrdá, rýchla a miestami široká vyše 10 metrov. Je radosť na takto pripravenej trati pretekať. Na tomto mieste musím spomenúť Šumavský skimaratón, na ktorom som sa tiež zúčastnil a tam trať pripomínala skôr oranisko. Naši priatelia v českej Šumave musia poriadne pridať ak chcú v budúcnosti organizovať skejtový pretek na podobne pripravenej trati...

V tabuľke uvádzam umiestnenie účastníkov zo Slovenska v mužskej kategórii tak, ako bolo uvedené vo výsledkovej listine na stránke usporiadateľa. Pre porovnanie časov je uvedený v tabuľke aj celkový víťaz (po kliknutí na náhľad sa zobrazí zväčšená tabuľka).
Trasu preteku na 30 km dokončilo napokon 458 mužov a 75 žien. Zo Slovenska sa preteku podľa výsledkovej listiny nezúčastnila ani jedna žena a to ani v nedeľu v pretekoch klasickou technikou.

Nedeľa 15.3. 2009 – hlavný pretek na 42 km a skrátená trať na 20 km klasickou technikou.

V nedeľu boli na programe preteky klasickou technikou na 42 km a 20 km a ich začiatok už o 9:30 hod. Poučení z predchádzajúceho dňa a vzhľadom na skorý začiatok súťaží sme vyrazili z miesta ubytovania o siedmej hodine aby sme mali istotu, že sa nám podarí zaparkovať pri štadióne. Náš úsudok bol správny a tak sme po dorazení na parkovisko zostali v autách ešte asi hodinu a pol. V noci a poceste pomerne husto pršalo a tak sme s obavami sledovali, či sa so stúpajúcou výškou dážď zmení aspoň na sneženie alebo ustane úplne. Až tesne pred cieľom sa do dažďa začali miešať snehové vločky a postupne už miestami husto snežilo. Bolo jasné, že odskúšané mazanie z predošlého dňa bude treba prehodnotiť. Našťastie nezačalo pršať a aj keď počas preteku miestami husto snežilo, tak to bolo prijateľnejšie ako dážď. Štart aj nedeľných súťaží bol organizovaný vo vlnách, takže po štarte nevznikala žiadna tlačenica tak ako sme zvyknutí z iných behov vrátane Bielej stopy. Navyše hneď za zákrutou od štartu sa trať rozširuje. Počas pretekov bolo dosť nepríjemné počasie, keď na niektorých miestach sa k hustému sneženiu pridal aj nepríjemný vietor a miestami aj hmla. Teplota sa pohybovala okolo nuly. Mazalo sa teda tekutými voskami.
Výsledky slovenských účastníkov hlavného preteku na 42 km klasicky v kategórii muži, v ktorom prišlo do cieľa celkom 404 mužov a 42 žien sú v tabuľke vľavo.
V tabuľke vpravo sú výsledky Slovákov na trati 20 km klasicky ktorú dokončilo 386 mužov a 121 žien:
Na záver ešte jedna poznámka s čím sa napríklad na Bielej stope nestretnete. Po celý čas preteku a teda aj v závere, keď dobiehajú tí menej zdatní, komentátor na štadióne hlási mená a časy prichádzajúcich do cieľa. Každý z nás, ktorý úspešne zvládne zvolenú trať je víťazom predovšetkým sám nad sebou a má dobrý pocit z toho, že sa venuje aktivitám upevňujúcich zdravie. Dobre však padne ak vidí, že aj keď nezvíťazil vie niekto oceniť jeho výkon. Skadi Loppet má určite najvyššiu športovú úroveň z pomedzi behov ktoré som už absolvoval. Dúfam, že som týmto článkom priblížil atmosféru podujatia jedného z behou EUROLOPPET a možno niekoho z vás aj inšpiroval k účasti v budúcom ročníku. Oplatí sa to skúsiť na vlastnej koži ako je organizované masové bežecké lyžovanie v Európe. Zatiaľ môžeme len tíško závidieť celkovú koncepčnosť s akou to robia napríklad aj tu v Bodenmaise. Podarí sa aj na Slovensku niečo podobné vybudovať? Skalka pri Kremnici má v tomto obrovský potenciál...