Unikátní trať industriálním areálem Dolních Vítkovic, funkční tričko Mizuno v ceně startovného a pomoc nevidomým dětem z Nadace Leontinka. Běžecký seriál Česká pojišťovna RunTour, který v sobotu 28. června poprvé v historii rozběhne Ostravu, v sobě skýtá řadu prvků, které mají zvednout z gauče další české město.

„Bude to pro nás a naše běžce nová zkouška. Doposud jsme dokázali zaplnit startovní listinu na sedmi závodech v sedmi různých městech České republiky. Nastal čas rozšířit se dál, protože v Moravskoslezském kraji podobná akce doposud chyběla,“ vysvětluje rozšíření seriálu Jan Dvořák z pořádající agentury Mather Activation.

Poznat z pohledu běžce další město se těší i herecká hvězda televize Nova Dalibor Gondík. „Už jsem s RunTour byl letos v Budějovicích a Plzni a těším se i na Ostravu. Každy závod je pro ně novým zážitkem, zvlášť když je zase v jiné části republiky.“ Televize Nova, která je hlavním mediálním partnerem seriálu RunTour, má ve startovní listině pravidelně hojnou účast svých osobností. Ostrava nebude výjimkou.

Kapacita závodu je nastavena pro tisíc dospělých závodníků, kteří si to rozdají buď na 5ti nebo 10tikilometrové trati. „Myslíme, že je to ideální množství běžců, při kterém jsme schopni jim zachovat komfort a dostatečně kvalitní servis. Navíc jsou součástí dne i dva dětské závody na 500 a 1 000 metrů. I o ně je velký zájem,“ těší Dvořáka. Doprovodný program navíc nabízí hudební koncert, vystoupení místních tanečních skupin a tombolu o zajímavé ceny.

Registrace probíhají na webových stránkách www.run-tour.cz, prvních 700 přihlášených získá funčkní tričko Mizuno. Dárky od partnerů pak čekají na všechny při vyzvednutí startovního čísla. Po závodě si mohou závodníci zdarma stáhnout své fotografie z běhu a pamětní diplom.

Termínová listina zbylých RunTour 2014
14. 6. Hradec Králové, 28. 6. Ostrava, 19. 7. Liberec, 23. 8. Brno, 19. 9. Olomouc, 4. 10. Praha

Iste budete so mnou súhlasiť, že uplynulá zimná sezóna bola pre bežkárov jedna z najhorších za posledné desiatky rokov. Ja osobne si nepamätám takú zlú sezónu ako bola práve táto. Je pravda, že boli obdobia aj v minulých rokoch, keď sa vyskytli krátke úseky, že na našich horách bol nedostatok snehu ale vždy potom ešte nasnežilo a zima sa vrátila.

Pri hodnotení uplynulej sezóny sa skoro bez výhrad dá použiť názor, že vlastne zima ani nezačala, takže nemohla ani skončiť. Je pravdou, že na prelome novembra a decembra to vyzeralo nádejne. Po Kataríne sa ochladilo a začiatkom decembra v sprievode silného vetra celkom slušne, na začiatok sezóny nasnežilo. Ako sa však ukázalo bolo to na dlho jediné výdatnejšie sneženie. Pritom nastúpilo teplé, takmer jarné počasie a tak zo snehu na našich horách stále ubúdalo.

Takéto snehové podmienky boli v podstate v celej strednej Európe ale aj na niektorých miestach na severe. Je zaujímavé, že v tejto biede sa vytvorili pomerne priaznivé snehové podmienky pre bežkárov v susednom Rakúsku, vo Viedenských Alpách kde sa na tratiach Panoramaloipe a v okolí začala sezóna už koncom novembra a trvala takmer nepretržite až do polovice marca. Veľmi dobrá zimná sezóna, ktorá pretrváva ešte aj teraz sa vytvorila na južných svahoch Álp v severnom Taliansku a na juhu Rakúska. V tejto oblasti zažívali dokonca návaly snehu a snehové kalamity.

Nič to nemení na tom, že v našej oblasti bola zima katastrofálna. V Malých Karpatoch sa v podstate vôbec nedalo bežkovať a v iných, vyššie položených oblastiach Slovenska bolo snehu žalostne málo a ak aj nejaký počas sezóny napadol, tak teplé počasie prispelo k tomu, že sa dlho neudržal. A tak typická výška snehovej pokrývky sa pohybovala od 5 do 30 cm.
O tom aké snehové pomery vládli v Európe najlepšie svedčí, že museli byť zrušené mnohé preteky vrátane diaľkových behov zo série Euroloppet a Worldloppet.
Zrušené boli Jizerská 50-tka, Biela Stopa, Koasalauf, Kammlauf, Skadi Loppet, Tartu maraton, celá česká Ski-Tour a mnohé ďalšie boli zredukované alebo sa bežali na hranici regulárnosti ako König Ludwig Lauf alebo Bieg piastów kde sa bežalo dokonca iba 10 a 8 km klasicky... Preteky Slovenského pohára boli tak isto výrazne zredukované.

Bohužiaľ v našich klimatických podmienkach nemožno úplne vylúčiť, že sa podobná sezóna v najbližších rokoch nezopakuje. Treba veriť, že nadlho nie. V tomto kontexte je škoda, že aj tam, kde sa vytvoria dobré snehové podmienky nedokážeme to náležite využiť v prospech bežeckého lyžovania. Ukázalo sa to naplno na Skalke, keď po prvom výdatnejšom snežení neboli pripravené podmienky na úpravu tratí ale aj na Štrbskom Plese, kde úprava tiež pokrivkávala. Zlá zimná sezóna nedovolila naplno rozbehnúť projekt v Mengusovciach, kde sa rodí, zdá sa, nové bežkárske stredisko. Na Beskydsk-Javorníckej bežeckej magistrále tak isto sezóna prakticky ani nezačala. Zlé podmienky pretrvávali aj v oblastiach na východe Slovenska. Tak isto sa nemohla naplno rozbehnúť iniciatíva na partnerskom portáli www.nabezky.sk na úpravu tratí v malých Karpatoch.

S počasím nič neurobíme, mohli by sme však všade tam, kde nám nadchádzajúca zima nadelí dostatok snehu spojiť sily dohromady, zahodiť spory a nájsť spoločné riešenia v prospech nás bežkárov, v prospech rozvoja regiónov, ktoré majú na to podmienky. Času bude medzi sezónami dosť. Server Bežkár.sk je otvorený všetkým názorom, ktoré môžu k tomuto cieľu prispieť. Už pred sezónou sa budeme pýtať ako sú strediská pripravené, čo sa podarilo dohodnúť. Pridáme ďalšie strediská z ktorých si nájdete na serveri informácie o podmienkach.

Medzi sezónami sa určite mnohí z vás budú venovať ďalším športom ako je cyklistika, beh, turistika a ďalšie. Sme tu pre vás po celý rok, píšte aj o týchto aktivitách. Príprava na nadchádzajúcu sezónu práve začína.

Priatelia, zabudnime na nevydarenú zimu a tešme sa na tú nadchádzajúcu s nádejou, že tá bude lepšia a priaznivejšia pre šport, ktorý sme si tak obľúbili.
<br><br>

Jak jsme nevyhráli letošní Jizerskou 50...

Zase nám to letos nevyšlo... Členové týmu BORCI zdar! si letos, pravda, dělali objektivní ambice na úspěch v našem největším běžkařském závodě, konajíc se tradičně v lednu v Jizerských horách, leč očekávaný úspěch se nakonec změnil v tendence k úvahám, kde by se dalo naše úžasné běžkařské vybavení ještě aspoň za něco prodat... Já jsem ale nakonec zažil pro tuzemce pocity v podstatě letos nepoznané, protože kam jsem se přes zimu z republiky hnul, tam mě čekalo od sv. Petra nefalšované sněžení.. Ano, tato instituce, ve spojení s teplotou kolem nuly, nemůže nadrženého běžkařského nadšence kvůli nemožnosti namazat správný odrazový vosk a také následné absenci běžkařské stopy stoprocentně potěšit, ale alespoň zaručuje pohled na bílé prostranství - a co by aspoň za toto kdejaký účastník loňské Jizerské letos dal... A tento trend se uplatnil, jak také jinak, i na jubilejním 90. ročníku slavného závodu na 90 kilometrů zvaném Vasův běh, na který jsme se společně s členy našeho týmu Martinem a Kamčou vydali... A to jsme si původně do Švédska chtěli vyjet pro zlepšení nálady, pro krásné projetí v hluboké promrzlé stopě...

Musím říct, že zážitky z devadesátého Vasáku si budeme skutečně pamatovat, neb zejména ty přímo ze závodu se nám vrývaly do paměti opravdu dlouho... A např. u mne, kdyby to snad mělo být ještě o trošku déle, už by tam mohly být zaryté natolik, že bych možná tento report už nikdy nenapsal... Ale je fakt, že pojem "dlouho" byl pro letošní Vasák tak nějak typický.. Dlouho jsme čekali na potvrzení, jestli se vůbec pojede, jaksi nezvykle dlouho se taky jelo autem na start... Ale s tímto zase máme spojený jeden z nejhezčích zážitků z letošního Vasáku, takového typu, že pokud se ho člověk dočká, prostě nemůže tento v reportu nevzpomenout... Před Sälenem je o půl šesté ráno kolona jak blázen, a jako blázni se také chovají někteří řidiči, ochotní udělat cokoli, aby jejich spolucestující, t.č. tzv. slavní účastnící slavného Vasova běhu, byli na startu co nejdříve, vědomi si zdejší zákonitosti, že kdo dřív přijede, ten na startu ve své kóji lépe stojí. A tak se někteří dokonce pouští do předjíždění, nemajíce poté kam uhnout protijedoucímu autu či autobusu, mířící zrovna opačným směrem... Ano, v podstatě z každého stojícího dopravního prostředku, mířícího na start, je nervozitka trošku patrná.. Ne však z našeho. My totiž narážíme na toho pravého! Ono to bylo tak. S Kamčou a Martinem okupujeme zadní sedadlo našeho Tranzitu, před námi sedí dva slovenští sportovci a jeden český, vpředu 2 pánové, kteří závod nepojedou. Kromě mých kolegů z týmu v podstatě nikoho neznám, ale pohoda, to vůbec nevadí - ono ve 4 ráno, po třech hodinách spánku, se stejně nikomu konverzovat moc nechce... Ale je tu jedna výjimka - na ranní dobu neskutečně živý český kolega, který jako by si řekl, že to ticho tak nenechá - a jal se s námi komunikovat... Nejdřív nenápadně, tu otázečka, tu poznámečka.. Tak nakonec i mě probírá jeho bezprostřednost a prostořekost, která v kontextu aktuálních událostí vyúsťuje v úsměv, až nakonec hlasitý smích celé posádky... "Už je mínus čtyři, nebo ještě pořád mínus tři, pane řidiči" "Pořád mínus tři" "Hm, ten teploměr na autě vám asi nefunguje, ne?" Pouští se i do našich slovenských spoluobčanů, naštěstí ti, v době konfliktu mezi Ruskem a Ukrajinou, berou vše s nadhledem a v míru, naopak mu s úsměvem kontrují: "Víš ty čo, kdyby nebylo nás, tak bystě ani v Praze metro nemali..." "A proč ne?", ptá se přede mnou sedící spoluobčan. "Veď kdo myslíš, kdo to tam stavěl? Slováci!" Kolega zakroutí hlavou: "Ne! Fakt?", nevěří. "No veď ti to povedám". Mládenec ještě chvíli vstřebává zjištěné skutečnosti, ale nakonec s maximální upřímností a pokorou prohlašuje: "Tak děkujem!" Já opravdu nevím, jak se ten chlapec jmenuje, jaké měl číslo a nakonec ani jak ten den dopadl, ale jedno vím jistě: ještě aspoň jednou bych ním chtěl jet na start velkého závodu! Taková pohoda! Nakonec zatímco ostatní, po zaparkování na rozlehlém parkovišti, s napětím a neklidem pro velké zpoždění rychle uchopovali své věci a upalovali na start, my jsme se z auta doslova vykutáleli, uslzení smíchy. Náš kolega měl totiž na závěr ještě antre: když jsme vyjížděli na parkoviště s dostatkem místa, s velkým uspokojením prohlásil: "Jé, tak to je super, tady perfektně zaparkujeme!" Pan řidič ho ale nepotěšil: "No jo, ale dle navigace je to na start ještě 4 kilometry". Mladíkovo pozitivní nadšení se okamžitě mění v dým, a svou hláškou představení zakončil: "No tak teď je to všechno v piči...".

No, pravda, dál už to moc taková sranda nebyla.. Jako by osud chtěl, aby každý účastník letošního jubilea prošel podmínkami jako král Vasa, vracejíc se léta páně 1520 do Mory zahájit povstání... Povstání žel asi 25 km před cílem s úspěchem zahájila i moje pravá paže, nechápajíc, proč má být neustále
namáhána tlačením zbytku těla kamsi do nekonečna přes sněhové oraniště. A tak se stalo, že jsem se téměř dostal na pozice poražených Dánů, neboť z jednou rukou se velká díra ve světě velkého lyžování prostě udělat nedá... Nakonec jsem se ale vyhoštění vyhnul a cílovou branou projel, ale co víc: zvládli jsme to všichni!! Martínek, Kamča a já, celý tým BORCI zdar! Velká věc se stala skutečností! A všichni s umístěním v první desítce (tisíc). Ale počkejte, darební jinochové! Jizerská 50 2015 už je v podstatě za rohem, a tentokrát už to tam prostě musíme vyhrát!

Ale snad ještě něco pozitivního! Mám na rukách všechny prsty! Ono to zase bylo tak. Před startem parádní náladička, pohoda, chichi chacha, no neseme věci na převlečení do připravených náklaďáků a kontejnerů, aby byly přepraveny do cíle a tam nám večer plně k dispozici. Batohy a pytle odevzdáváme, zase pohoda - a tu by se ve mně krve nedořezali... V batohu, t.č. nenávratně zapadlého mezi stovky jiných batohů v již uzavřeném kamionu, zůstaly moje rukavice, moje krásné, vymakané, závodní a taky hodně drahé rukavice! Sakra, co teď? S úlekem to vykládám Markétě, která závod nejede a jako akreditovaný novinář pouze na startu doprovází svého tatínka... "Hele, tak si vezmi moje, já je tolik nepotřebuji, když to nejedu..." Rukavice jsou červené, k modré kombinéze to zrovna nesedí. "Ještě že mám červené hůlky", říkám si, a nahlas moc děkuji... Já bych dopadl, vážení, je nemít... Asi jak Němci v Rusku... Takže doporučuji - buďte obezřetní! Nebo na startu volejte Markétu - ale mějte červené hůlky...

BORCI zdar! SKOL, Libor Hlaváč

Rekord s trpkou príchuťou

Pred desiatimi rokmi som sa ako vášnivý amatérsky bežkár zúčastnil na jednom z bežkárskych maratónov Öppet spar v dĺžke 90 km vo Švédsku v meste Mora. Keď som sa tam dozvedel, že v tomto mestečku Mora sa už 80 rokov usporadúva aj najstarší maratón sveta Vasaloppet – Vasov, rozhodol som sa, že sa sem v jeho jubilejnom ročníku určite vrátim. Táto myšlienka má vtedy nadchla aj preto, lebo sa črtala unikátna kombinácia, ktorá sa už nikdy nezopakuje: 90. ročník behu na lyžiach v disciplíne klasik amatér s dĺžkou trate 90 km. Pri mojej kalkulácii som zistil, že ešte budem vo veku, v ktorom by som mohol maratón zvládnuť. Moje sebavedomie podporoval aj fakt, že v tom roku 2004 som ako jeden z mála Slovákov – ak nie jediný – absolvoval šesť maratónov zaradených do Euroloppet a štyri zaradené do Worldloppet, svetovej ligy diaľkových behov na lyžiach. Počas desiatich rokov som sa zúčastnil mnohých ďalších amatérskych súťaží týchto kategórií.
Trénoval som v zime aj v lete, v mraze i horúčavách. Keď bolo v Bratislave a na okolí snehu dosť, nebol problém, ale tejto zimnej sezóne 2013/2014 som si musel vystačiť s kolieskovými lyžami určenými pre klasický štýl. Od jari som prípravu sústredil na bicykel. Absolvoval som dlhé, 120- až 240-kilometrové etapy. Bol to skvelý tréning vytrvalosti, ktorý zároveň cibril aj psychiku. Ročne som takto najazdil niekoľko tisíc km najmä v susednom Rakúsku a čiastočne po okolí Bratislavy, pričom som stihol obdivovať aj prírodu a kultúrne pamiatky.
V roku 2013 som sa chcel zúčastniť jubilejného, 40. ročníka behu v Taliansku na maratóne Marcialonga. V čase, keď bola otvorená on-line registrácia na preteky, som ale sedel za volantom autobusu, v práci. Keď som sa dostal k počítaču, že sa zaregistrujem, zostal som v nemom úžase: on-line registrácia už bola ukončená, pretože limit účastníkov, myslím, že to bolo 7000, bol naplnený v priebehu dvoch hodín!
Poučený touto skúsenosťou som si už rok dopredu zistil presný postup pri on-line registrácii na Vasaloppet – ide o jubilejný ročník najstaršieho bežkárskeho maratónu sveta, takže záujem bude enormný. A ešte taká zhoda čísiel: 90 km na 90. ročníku! Tento maratón je vo svete bežkárov niečo podobné ako pre horolezcov Mont Everest. Včasráno v deň registrácie som si otvoril príslušnú stránku a nachystal doklady potrebné na registráciu a len čo prišiel čas, okamžite som sa do nej pustil. A dobre, že som nezaváhal, lebo za desať minút bol počet účastníkov na Vasov beh – 16 000 – naplnený. Bol to najrýchlejšie splnený limit registrácie účastníkov na beh vo svete a vo všetkých maratónoch. Po ukončení registrácie mi ešte napadla myšlienka absolvovať aj dva ďalšie 90-kilometrové maratóny, Öppet spar, ktoré sa konajú v blízkom okolí a čase Vasovho behu. Tušil som, že budem jediný Slovák s takýmto maximalistickým želaním. Dodatočne som sa ešte stihol zaregistrovať aj na tieto dva preteky – jeden sa bežal v nedeľu, ďalší v pondelok. Od tejto chvíle mi ostávalo iba tvrdé trénovanie po celý rok.
Počas leta som si zabezpečil ubytovanie cca 2 km od cieľa pretekov a rezervoval cestovné lístky na miesto diania. Do Prahy som využil výhodné lístky na autobus, aj druhá etapa, Praha–Kodaň vlakom v lôžkovom vozni bola za veľmi prijateľnú cenu. Vo Švédsku, ktoré má drahé cestovné na vlaky, som využíval autobusovú dopravu.
Cesta bola zaujímavá až dobrodružná, spojená s obhliadkou miest, kde som čakal na prestup. Do mesta Mora som pricestoval poobede a svoje ubytovanie som našiel ihneď aj vďaka GPS. V bývalej škole sme v jednej miestnosti bývali desiati. Každý mal rozkladaciu posteľ, matrac, paplón a podhlavník. Nič luxusné, ale na prespatie stačilo. V suteréne jedáleň a komplet zariadená kuchyňa, sprchovací kút, vedľa dielňa, ktorá sa používala ako servis, na mazanie lyží.
Na druhý deň som sa vybral s lyžami, že si prejdem časť trate. Ale nedalo sa, lebo na nej práve prebiehali preteky a inde ako na trati nebol sneh. Od cieľa popri trati som prešiel cca 2 - 3 km, aby som sa niekde napojil, ale nešlo to: stále prichádzali pretekári do cieľa a boli roztrúsení po celej šírky trate. Vybral som sa teda do hlavného stanu, kde sa vyzdvihovali štartovné čísla na preteky Öppet spar a boli tam aj rôzne prezentácie a predaj.
Prvý pretek na 90 km Öppet spar sa uskutočnil v nedeľu v meste Salen necelé 2 hodiny jazdy autobusom od mesta Mora. Bol to voľný štart, kto si stihol skôr stať do nachystanej stopy bližšie ku štartovej čiare, mal to jednoduchšie. Teplota cca plus 1 stupeň Celzia a fúkal vietor. Všetko v okolí štartu aj v priestore štartu sa topilo.
Rovnaký priebeh štartu mali aj druhé preteky v pondelok, ale teplota na štarte už bola plus 4 stupne Celzia. Trasy oboch pretekov viedli krásnou prírodou, lesom popri jazerách i cestách.
Úprava trate bola ale katastrofálna: stopy zlé alebo žiadne. Mazanie ani klasický štýl bežkovania neboli použiteľné. V takých traťových podmienkach sa nedali robiť časové osobné rekordy. Občerstvovacie stanice boli zabezpečené dobre.
Po absolvovaní dvoch za sebou nasledujúcich pretekov 2 x 90 km som od utorka do soboty relaxoval. Prechádzal som sa po meste Mora a fotil miesta, kde som bol pred desiatimi rokmi. Za tých pár dní sa sneh v meste úplne stratil a teplota na obed dosiahla cca 10 stupňov Celzia. Pozrel som si múzeum pretekov Vasa s jeho históriou aj exponátmi, ktoré odzrkadľovali vývoj výroby lyží až po tie posledné, najrýchlejšie, na ktorých bol v roku 2012 vytvorený traťový rekord 3 hodiny a 38 minút. Bol tam aj trenažér s obrazovkou, na ktorom som si vyskúšal beh na 200 m do cieľa súpažným štýlom. V hlavnom stane som si napokon vyzdvihol štartovné číslo na Vasov pretek – 11 149.
Vo veľký deň sa mierne ochladilo, na štarte bolo okolo mínus 1 stupeň Celzia a bezvetrie, začalo jemne snežiť. Po odštartovaní pretekov o 8. hodine nastala pri prvom stúpaní bezhlavá tlačenica. Keď sme sa šťastlivo dostali na záver asi 5 km dlhého tiahleho stúpania na miernu rovinu, čakalo ma nesmierne prekvapenie až sklamanie: stopa sa takmer úplne stratila a ak aj nejaká bola, nedala sa vôbec použiť. V tom okamihu mi bolo jasné, že mazanie je mi nanič, nehovoriac o tom, že žiadna z techník v klasike sa nedala použiť. Mal som dojem, že tieto preteky nie sú v klasike, ale voľný štýl. Mal som sto chutí to na prvej občerstvovacej stanici, asi 10 km od štartu, ukončiť. Všetci sme hopkali ako tie zajace po poli, ako začiatočníci, ktorí stoja na bežkách prvýkrát. V mojom okolí bolo veľa zbytočných pádov zapríčinených absolútne zlou až nulovou úpravou trate pre klasickú techniku. Až na cca 45 km prešli prvé skútre či maličký ratrak s dvoma „papučami“, ktoré spravili stopu. S radosťou sme naskákali do stôp a hneď sme išli ako rýchlik, vyžívajúc sa v klasickej technike. Po prestávke na poslednej občerstvovacej stanici, asi 9 km do cieľa som už bežkoval pozvoľna, aby som do cieľa pretekov neprišiel vyčerpaný. Vďaka tomu som zažil aj trochu romantiky: večerné bežkovanie pod svietiacimi lampami a pri svite kahanov rozmiestnených pozdĺž trate. Bolo to nádhera, aj keď slabá náplasť na celkový pocit sklamania. Prevzal som si diplom účastníka, kyvadlovou dopravou si zašiel po batožinu a po prezlečení do suchých šiat som sa pobral k ubytovaciemu zariadeniu. Na druhý deň som sa z Mory vrátil rovnakou cestou, ako som pred týždňom prišiel.
Splnil som si sen: podarilo sa mi úspešne absolvovať tri 90-kilometrové maratóny, medzi nimi aj najstarší vo svete – 90. ročník. Mám ale trochu ťažké srdce na usporiadateľov pretekov, pretože nezvládli úpravu trate. Výhovorky na teplo neobstoja, zo skúseností viem, že keby trať pravidelne prešli ratrakom a premleli ľad so snehom, stopa by bola pevnejšia. Jedna z najvyspelejších ekonomík sveta sa nemôže vyhovárať na nedostatok financií.
Chaosu na štarte sa dalo zabrániť označením koridorov pre vstup pretekárov podľa štartovného čísla, navyše na takú masu pretekárov – 16 000 – bola trať úzka. Niektorí stáli medzi dvoma stopami a počas štartu sa predierali, čo spôsobovalo zbytočné kolízie aj pády. Nepríjemne ma tiež prekvapila maximálna nedisciplinovanosť a arogancia bežcov voči iným: počas štartu a pri prvom tiahlom stúpaní šli hlava – hlava, šliapali na lyže, lámali sa palice. Pritom stačilo trochu disciplíny a kopec by bol ľahšie priepustný bez väčších komplikácií. S niečím podobným a v takej miere som sa stretol prvýkrát, a to chodím na maratóny po celej Európe 15 rokov. Viem, že za toto organizátori pretekov nemôžu, je to iba vo vyspelosti a uvedomelosti samotných pretekárov.
Vynaložil som veľa úsilia, aby som sa mohol zúčastniť jubilejného Vasovho behu a hoci ma mimoriadne hreje vedomie, že som ako jediný Slovák v histórii týchto maratónov absolvoval v jednom týždni všetky tri, už sa do Mory viackrát nevrátim. Kto má rád krásu klasického štýlu na dobre upravenej trati, pohodu, disciplinovanosť a ohľaduplnosť, dobrú organizáciu a pohodu a chce mať z pretekov zážitok, hľadal by ich tam márne.
Miro Sedláček

ŠTRBSKÉ PLESO – V bežeckom areáli na Štrbskom Plese sa 15.-16. marca 2014 uskutoční 2. časť Majstrovstiev Slovenskej republiky v behu na lyžiach. Organizátori sa rozhodli pripraviť preteky aj pre širokú verejnosť.
Je už tradíciou, že posledné preteky Slovenského pohára sa konajú na Štrbskom Plese. Organizátori zo Športového klubu Štrba, poverení Slovenskou lyžiarskou asociáciou, pripravili druhú časť Majstrovstiev Slovenskej republiky v behu na lyžiach s medzinárodnou účasťou. „Tohtoročná zimná sezóna bežeckému lyžovaniu veľmi neprospieva. Organizátori z celého Slovenska bojujú s nepriaznivým počasím a niekoľko pretekov sa, žiaľ, muselo úplne zrušiť. Sme radi, že organizátori zo Štrby dokázali udržať bežecké trate vo vhodnej kondícii a po úspešnej organizácii medzinárodného FIS Slavic Cupu, ktorý sa konal vo februári, dokážu pripraviť aj Majstrovstvá Slovenska.
Do búducna sa musíme vážne zaoberať možnosťami technického zasnežovania bežeckých tratí aj na Štrbskom Plese,“ informoval Michal Malák, športový riaditeľ bežeckého úseku Slovenskej lyžiarskej asociácie. „Tak ako pred Tatranským pohárom, aj teraz sme zorganizovali brigádu, na ktorej dobrovoľníci z ŠK Štrba pomáhali s nahadzovaním a zvážaním snehu na kritické úseky. Veríme, že podujatie opäť dokážeme pripraviť na čo najlepšej úrovni a že očakávaných 200 a viac pretekárov opäť prežije vydarený športový víkend,“ dodal Michal Šerfel, riaditeľ pretekov.

Majstrovstvá Slovenskej republiky sa otvoria sľubom pretekárov a rozhodcov počas slávnostného otvorenia, ktoré bude v piatok v Kultúrnom dome v Štrbe. Podujatie spestrí aj folklórna skupina Štrbianček a účasť potvrdil aj olympionik Pavol Hurajt.

Samotné preteky začnú v sobotu vytrvalostnými behmi s hromadným štartom. „Preteky budú divácky veľmi zaujímavé, pretože pretekári budú súťažiť na 2 km okruhu,“ informoval Šerfel. Atraktívnou disciplínou je aj tímový šprint voľnou technikou. V tejto disciplíne sa dvaja pretekári z jedného klubu striedajú na šprintérskom okruhu.

Organizátori sa tento rok rozhodli pripraviť aj verejné preteky, ktoré odštartujú v nedeľu popoludní. Pretekári budú súťažiť na trati dlhej 2 kilometre voľnou technikou. Na štart sa postavia aj členovia skupiny No Name, ktorí súťažili aj v minuloročných tímových šprintoch. „Sme veľmi radi, že touto formou môžeme podporiť rozvoj bežeckého lyžovania na Slovensku a veríme, že sa spolu s nami na štart postaví množstvo fanúšikov športu, medzi nimi aj rekreační bežci ako sme my, ktorí si chcú zmerať svoje sily hlavne sami zo sebou,“ uviedol Igor Timko, spevák zo skupiny No Name.

Štart na verejných pretekoch je bezplatný, podmienkou je len registrácia cez internetovú stránku Športového klubu Štrba www.skstrba.sk alebo registrácia na mieste pretekov. Rodičia a ich najmenšie ratolesti si môžu bezplatne vyskúšať detské bežecké lyže počas celého podujatia.

Športový klub Štrba
Matúš Jančík - organizačný výbor, sekretár

Dovoľujeme si týmto pozvať priaznivcov bežeckého lyžovania na záverečný pretek v behu na lyžiach seriálu Santé-Ski-Tour.
PROPOZICIE:
1.Dátum konania: 9.3.2014, 15 km FT na FIS-tratiach./ak sa nerozhodne inak/
2.Miesto konania: štart a cieľ na štadione R.Cillíka, štart o 11,00 hod.
3.Registrácia prebieha na portáli Bežkár.sk,v predajni Cyklo-Santé,najneskôrje možné sa registrovať v deň preteku pred štartom v čase 9,30-10,30 hod.
4.Štartovné sa platí pri prezentácii pred štartom v sume 8 eur.
5.Vyhlásenie výsledkov bude 15 min. po dobehnutí posledného účastníka v hale Relax -centra pri štadione.

UPOZORNRNIE:
Hneď po vyhlásení výsledkov preteku bude vylosovaná tombola.
Do losovania bude zaradený ten, kto sa zúčastní aspoň dvoch pretekov zo seriálu Santé-Ski-Tour.
Hlavná cena :Televízor v hodnote 1500 eur od PLANEO ELEKTRO
Dovolenka v hodnote 400 eur od CK FIFO
...a ďaľšie ceny
Tombolový lístok bude možné si aj kúpiť v priebehu trvania preteku v cene 40 eur.
Tešíme sa na Vašu účasť.

Link na celé propozície s prihláškovým formulárom:
http://www.bezkar.sk/krem_vrchy_prihlaska.php

Výsledky preteku si pozrite tu: http://www.bezkar.sk/Sante-Ski-Tour3.pdf

Podobný osud ako niekoľko ďalších pretekov v diaľkových behoch v tejto zimnej sezóne, postihol aj najväčšie podujatie v bežeckom lyžovaní na Slovensku.
Organizačný výbor 41. ročníka Bielej stopy a 5. ročníka ME diaľkových behov v sobotu 1. marca rozhodol o zrušení podujatia, ktoré bolo preložené z pôvodného januárového termínu a malo sa konať nasledujúci víkend 8. a 9. 3. 2014. Dôvodom sú nevhodné snehové podmienky.

Text vyhlásenia prevzatý z oficiálnej stránky TJ Biela stopa uvádzam v plnom znení:

OV 41. Bielej stopy a 5. ME diaľkových behov na dnešnom krízovom zasadaní definitívne rozhodli o zrušení 41. Bielej stopy a 5. ME diaľkových behov v termíne 7.- 9. 3. 2014.
Na Skalke a v Kremnických vrchoch je nedostatok snehu, k dnešnému dňu 13 cm a predpoveď počasia na najbližší týždeň predpovedá teploty vo výške cca 1000 m od 1 do 5 stupňov, a bez snehových zrážok. Na tratiach Severného a Južného okruhu nedokážeme pripraviť okruhy pre preteky a na tratiach nie je dostatok snehu, aby sa mohli bežať obojsmerne. Zamýšľaná alternatíva pretekov na 10 km okruhu v okolí bežeckého štadióna je na základe snehovej vrstvy na ploche štadióna a na tratiach taktiež neuskutočniteľná.
OV nedokáže zabezpečiť bezpečnosť pretekárov podľa platných súťažných pravidiel FIS pre masové bežecké podujatia.

Vážení pretekári,
41. Biela stopa sa zapíše do histórie ako druhé neuskutočnené podujatia v celej histórii vášho obľúbeného behu na lyžiach. Veríme, že bežeckému lyžovaniu a vytrvalostným pretekom zostanete aj naďalej verní a k 42. Bielej stope sme pre Vás všetkých, ktorí ste boli prihlásení a uhradili ste štartovné na 41. Bielu stopu, pripravili mimoriadne štartovné v jednotnej cene 10 € na rok 2015.

Viktor Halíř, predseda OV 41. Bielej stopy a 5. ME diaľkových behov
Dalibor Schmidt riaditeľ 41. Bielej stopy a 5. ME diaľkových behov
Ivan Ivanič predseda TJ Biela stopa.

V dňoch 15. a 16. februára 2014 sa v Južnom Tirolsku v doline Gsieser / Val Casies uskutočnilo, v tejto sezóne jedno z mála podujatí EUROLOPPET za výborných snehových podmienok. Táto zimná sezóna urobila škrt cez rozpočet viacerým podujatiam v bežeckom lyžovaní vrátane pretekov série Worldloppet alebo EuroLoppet.

Na podujatie sme vyrazili už po druhý krát po minuloročných dobrých skúsenostiach. V článku z 30. ročníka tohto podujatia http://www.bezkar.sk/clanok.php?id=250 podrobne popisujem toto podujatie, kde sa môžete oboznámiť s atmosférou, organizáciou a celkovým charakterom pretekov. Preto len niekoľko detailov v čom bol tento ročník odlišný.

Podľa organizátorov sa po oba dni zúčastnilo podujatia 2400 bežkárov z viacerých krajín vrátane Slovenska. Keďže boli zrušené niektoré preteky a aj Tartu maratón zo série Worldloppet, na štarte sme mohli vidieť aj pretekárov, ktorí štandardne na podujatiach Euroloppetu neštartujú ako napr. Čechov Řezáča, či Boudíkovú a ďalších. Trate boli vynikajúco pripravené. V oblasti bolo minimálne pol metra snehu a deň pred sobotnou klasikou pripadlo takmer 10 cm nového vlhkého snehu. Ranné teploty sa blížili k -10 stupňom, ale cez deň bolo nad nulou. Sobotný pretek klasikou sa bežal v ideálnom počasí keď ráno bolo asi -8 stupňov, malá oblačnosť a v priebehu dňa už svietilo slnko a teplota vystúpila na cca 2 stupne.

Nedeľná voľná technika sa už išla za zmenených podmienok. Na štarte bolo len mierne pod nulou, zamračené a v priebehu preteku začalo mrholiť a postupne bol z toho hustý drobný dážď. Napriek tomu boli trate vo výbornom stave až do cieľa. Teplota stúpla na plus 3 stupne. Po oba dni bolo úplne bezvetrie.

Organizátori zvládli preteky veľmi dobre, v tomto ročníku boli vyhodnotení prvý krát aj najlepší traja v jednotlivých kategóriách a tiež víťazi v kombinácii behov.

V tejto zimnej sezóne je situácia so snehovými podmienkami presne opačná ako v minulej, keď tu bolo snehu menej a na našich horách sme už mali metrovú nádielku. Keď sme v pondelok z oblasti odchádzali už znova husto snežilo, čo nám aj trochu skomplikovalo cestu domov.

O podujatí sa dozviete všetko na oficiálnej stránke: http://www.valcasies.com/en/index.asp kde nájdete aj odkazy na výsledky, fotografie a videá z podujatia.

Niekoľko fotografií si pozrite aj tu pod článkom.

Na základe dlhoročných skúseností s vandalizmom bežkárskych tratí a stôp na hrebeni Malých Karpát sa členovia občianskeho združenia Slovensko v pohybe rozhodli pokúsiť o vytvorenie zóny, v ktorej by bol počas zimných mesiacov zakázaný vjazd pre vozidlá iné ako tie, ktoré upravujú bežkárske trate. Po diskusii na fóre Stopa Malé Karpaty bola táto idea schválená a teraz by sme radi získali od bežkárskej verejnosti a od ľudí ktorí bežkovaniu v pohorí fandia podporu. Pre tento účel sme vytvorili petíciu, ktorú môžte nájsť na stránke:

http://www.nabezky.sk/node/11158

Svoj hlas môžu pridať všetci, bez ohľadu na to či sú, alebo nie sú na portáli registrovaní.

Táto iniciatíva je súčasťou projektu Stopa Malé Karpaty[1], v ktorom ide o vybudovanie kvalitných podmienok pre bežecké lyžovanie v pohorí. Pre ilustráciu podmienok pred vytvorením projektu Stopa spomeniem len toľko, že aj napriek vysokej koncentrácii bežkárov v "spádovej oblasti"[2], systematicky a relatívne pravidelne bol a je upravovaný len 5 km okruh na Pezinskej Babe. Desiatky km hrebeňových trás neboli nikdy upravované, ale naopak, snehová pokrývka je často odstraňovaná (ako sa to deje na asfaltových cestách v Bratislavskom lesoparku), respektíve devastovaná lesnými mechanizmami a inými vozidlami na hrebeňových trasách.


Stručne o združení

Cieľom Občianskeho združenia Slovensko v pohybe a projektu Stopa je zlepšovanie podmienok na bežkovanie na Slovensku a to buď prostredníctvom regionálnych projektov ako je opisovaný malokarpatský, alebo iniciatívou predaja visačiek, ktoré presadzujeme ako "lyžiarske pasy" potvrdzujúce že kupujúci prispel finančne alebo svojou prácou na budovanie tratí v republike[3]. Peniaze takto získané sú smerované do pohorí podľa voľby, ktorú kupujúci urobil pri kúpe.

Združenie má dnes do dvoch desiatok členov z celého Slovenska a radi privítame nových a to nie len jednotlivcov, ale aj organizácie, ktoré poznajú pomery v "svojich" pohoriach najlepšie. "Tajnou" ambíciou združenia je vytvoriť celoslovenskú organizáciu bežkárov s reputáciou KST alebo SCK, pretože veríme, že len tak sa nám podarí presadzovať financovanie nákladnejších projektov z celospoločenských zdrojov. Združenie funguje na princípoch otvorenosti (pohyby na účte združenia sú zverejňované) a demokracie, kde napríklad investície peňazí združenia sú diskutované na on-line fórach a následne o nich rozhodované hlasovaním v anketách. Predseda združenia je volený na 2 roky a nové voľby sú plánované na jeseň tohoto roku.


Ďakujem za pozornosť.


Na fotografii je vidno zničenú stopu na okruhoch Pezinskej Baby.
Foto kredit: Peter Illés

[1]http://www.nabezky.sk/projekt-male-karpaty
[2] na základe miesta bydliska registrovaných užívateľov portálov bezkar.sk a nabezky.sk odhadujeme že až 1/3 bežkárov na Slovensku býva v Bratislavskom a Trnavskom kraji.
[3]http://www.nabezky.sk/na_bezky-stopa-opis

Nepáči sa mi neustávajúci spor kvôli úprave bežkárskych tratí v Kremnických vrchoch na Skalke pri Kremnici a okolí. Na prejav nespokojnosti vyzývam všetkých bežkárov na bojkot pretekov poriadaných TJ BS Kremnica. Možno to ich donúti zamyslieť sa nad sebou samými, nad ich poskytovaním kvality informácii, služieb a samotnou filozofiou podpory športu v tomto regióne. Ja verím, že aj VY všetci nadšenci bežeckého lyžovania si zaslúžime mať lepšie podmienky na bežecké lyžovanie, na oddych po ťažkej práci a radosť z pohybu v tak krásnej lokalite. Možno sa potom nájdu ozajstní zanietenci, aktívny športovci, ktorí túto vec radikálne zmenia k spokojnosti nielen domácich ale aj zahraničných lyžiarov.