Bežecké lyžovanie zažíva v posledných rokoch výrazný nárast záujmu o tento šport.
Stále pribúdajú noví a noví záujemcovia o bežecké lyžovanie a hľadajú odpovede na základné otázky.
Rozhodol som sa preto opäť poskytnúť na tomto mieste dôležité informácie pre všetkých, ktorí sa rozhodnú s týmto krásnym športom práve teraz začať.

Aby si tu našli informácie aj bežkári, ktorí už nejaký čas bežkujú, tak informácie rozdelím formou otázok a odpovedí, pretože je táto problematika zložitejšia. Zároveň by som chcel článok dopĺňať o prípadné nové otázky, ktoré prosím píšte v diskusii pod článkom.

1. Čo si môžem predstaviť pod bežeckým lyžovaním, sú rozdiely podľa toho aký štýl chcem používať, kde môžem tento šport vykonávať, má to vplyv na to akú výbavu si mám zaobstarať?

Áno, toto je dôležitá otázka na to aby som vedel aký výstroj si zaobstarať.
Najskôr sa treba rozhodnúť aký štýl bežkovania chcem robiť. Klasiku alebo korčuľovanie?
Potom si musím uvedomiť aké možnosti mám a teda, kam budem na bežky chodiť. Či mám v dosahu upravované trate alebo iba voľnú prírodu, kde nie sú trate upravené. Podľa toho si potom viem zaobstarať potrebný výstroj. Dôležite je to preto aby som si bežkovanie čo najviac užíval a nemal som problémy a zlý pocit, pretože som nekúpil to, čo podľa mojich preferencií potrebujem.

2. Čo ak sa neviem rozhodnúť pre preferovaný štýl alebo nemám predstavu kam budem najčastejšie na bežky chodiť, pretože možností mám viac.

V tomto prípade by som odporúčal najskôr si výstroj požičať a vyskúšať. Mám tak možnosť vyskúšať si na ostro čo všetko vyžaduje každý zo štýlov a vyskúšať si upravené trate ale aj bežkovanie vo voľnej prírode. Možno až potom sa rozhodnem pre štýl. Ak si ale chcem kúpiť výstroj, tak mám 3 možnosti. Kúpiť použité lyže od bežkára či v bazáre, kúpiť nové lyže v nejakom supermarkete alebo kúpiť lyže v špecializovanom obchode, kde mi vedia aj odborne poradiť.

3. Aký výstroj a vybavenie potrebujem na to aby som sa mohol venovať behu na lyžiach a koľko ma to bude stáť?

Budem potrebovať lyže s viazaním, palice, topánky oblečenie a materiál pre prípravu a udržiavanie lyží.
Keďže špeciálne oblečenie pre začiatok nie je také rozhodujúce, nebudem tu popisovať koľko by nás to stálo. V podstate nám postačí oblečenie pre akúkoľvek vonkajšiu aktivitu, toto môžeme použiť. Treba však myslieť na to, ako intenzívne chcem na lyžiach behať. Tomu treba prispôsobiť oblečenie aby som sa zbytočne nespotil. Samozrejmosťou je používanie funkčného oblečenia. Určite sa neobliekajte na bežky tak ako pri zjazdovom lyžovaní. Počiatočný chlad pred začiatkom behu veľmi skoro pominie, keď sa budete na bežkách pohybovať.
Ostatný výstroj pre bežecké lyžovanie ak chcem nový, si viem zaobstarať už od cca 300 €. Výstroj pre aktívneho športovca sa potom vie vyšplhať celkom slušne cez 1000 €.
Ak sa chcem osobne postarať aj o prípravu a údržbu lyži, budem potrebovať niekoľko desiatok eur pre nákup žehličky, kartáčov, škrabiek a voskov.

4. Rozhodol som sa pre bežkársku turistiku prevažne vo voľnej prírode. Čo potrebujem vedieť o technike a výbave pre takúto formu aktivity?

Takéto bežkovanie má jeden zásadný limit v štýle. Vo voľnej prírode na neupravených tratiach nemôžem bežkovať voľným štýlom - korčuľovaním. Teda ak to nemá byť trápenie. V tomto prípade sa musím uspokojiť s tým, že budem používať klasickú techniku. Vo voľnej prírode tak musím počítať, že stopu si bežkári vytvárajú sami a často sa tak môžem dostať do hlbšieho snehu.
Pre takúto činnosť sú vhodné tzv. backcountry alebo turistické bežky, ktoré sú širšie ako bežky pre klasický štýl a často majú aj spevnené oceľové hrany podobne ako zjazdovky. Takéto bežky sú potom samozrejme ťažšie a neumožňujú rýchly pohyb po rovine s dokonalou klasickou technikou.

Dĺžku backcountry bežiek volíme vzhľadom na hmotnosť a výšku bežkára/ky, mali by byť cca o 15-20 cm dlhšie ako je výška postavy. Pri vyššej hmotnosti aj viac aby sa lyže na neupravených tratiach v hlbokom snehu príliš nezabárali.

Paličky pre takéto bežkovanie by mali byť v dĺžke cca po ramená a mali by mať širší košík nad hrotom.
Topánky pre turistické bežkovanie sú viac zateplené a sú aj vyššie aby nás chránili pri hlbokom snehu.
Pri kúpe topánok treba dávať pozor na profil podrážky, pretože existuje viac typov viazaní. Najnovšie NNN, SNS ale používané sú ešte aj staršie systémy.

Ďalšie špecifikácie, ktoré súvisia s klasickým štýlom nájdete v ďalšom bode.

5. Chcem pri bežkovaní využívať klasický štýl na upravených tratiach. Aký výstroj budem potrebovať?

Takémuto rozhodnutiu musí predchádzať úvaha o tom, či budem mať možnosť bežkovať na upravených tratiach.
Lyže pre klasický štýl do upravených tratí sú úzke, ľahké a treba pri ich výbere dbať na správnu dĺžku a tvrdosť. Zlý výber spôsobí, že nebudeme mať z behu na lyžiach dobrý pocit a môže nás to od bežkovania odradiť.
Lyže pre klasickú techniku sú konštruované tak aby nám umožňovali pohyb na bežkách po rovine, do kopca ale aj jazdu z kopca.

Krátky návod ako správne vybrať lyže pre klasiku:

Dĺžka lyží sa odvíja od hmotnosti bežkára/ky a druhým kritériom je výška. Lyže vyberáme tak, že sa na rovnej ploche postavíme na lyže oboma nohami v mieste viazania. Pod lyže vložíme kancelársky papier (potrebujeme asistenta). Papier musíme dokázať posunúť dozadu zhruba po pätu topánky a smerom dopredu asi 20 až 30 cm pred špičku topánky. Ak s papierom nedokážeme pohnúť, musíme vybrať dlhšie alebo tvrdšie lyže. Ak papierom dokážeme pohybovať vo väčšom rozsahu ako som popísal vyššie, tak vyberieme kratšie alebo mäkšie lyže. Takto vybrané lyže by mali byť dlhšie cca o 20 cm ako je telesná výška bežkára/ky. V prípade ak sme príliš ťažký a test s papierom nevychádza, tak v tom prípade môžu byť lyže aj dlhšie a naopak.
Test s papierom je najjednoduchší, pre profesionálnych športovcov sa využívajú sofistikovanejšie metódy merania tvrdosti lyží.

Prečo je test s papierom dôležitý?

Posunom papiera zmeriame takzvanú stúpaciu zónu na sklznici, ktorá je pri klasickej lyži veľmi dôležitá. Táto stúpacia zóna (mazacia zóna) je určená na to aby bola nejakým spôsobom upravená preto, aby nás dokázala podržať pri stúpaní do kopca alebo pri behu po rovine zabezpečila, že sa potom dokážeme v stope odraziť.

Najstarší spôsob úpravy stúpacej zóny je taký, že na plochu sklznice v tejto zóne nanesieme stúpací vosk. Boli však vyvinuté aj nové technológie, keď je stúpacia zóna už výrobcom upravená. Buď je použitá technológia nanogrip alebo tzv. šupinky, prípadne najnovšie plstené pásy (skin). Takto upravená stúpacia zóna má zabraňovať pri styku so snehom podklzovaniu lyží. Mimo stúpaciu zónu potom lyže voskujeme na sklz.

Ono to funguje tak, že pri správnej technike striedavého behu prenášame váhu tela striedavo vždy na jednu nohu. To spôsobuje, že celú našu hmotnosť prenesieme na jednu lyžu a tak stúpaciu zónu pritlačíme na snehový podklad. Potom sa nám lyža nešmykne a môžeme sa odraziť alebo nás v stúpaní podrží a lyža neskĺzne dozadu. Pri jazde dolu kopcom stojíme na oboch lyžiach, stúpaciu zónu tak nepritlačíme na sneh a tak nás lyže nebrzdia.

Klasický štýl tak vyžaduje perfektne zvládnuť techniku a správny výber lyží. Navyše zvládnuť aj správne mazanie je alchýmia sama osebe a venovať sa tejto problematike by bolo na ďalší článok

Osobne sa nestotožňujem s názorom, že klasický štýl je jednoduchší ako korčuliarsky. Samozrejme ak ku klasickému lyžovaniu nepočítame turistické bežkovanie, ktoré som popísal o jeden bod vyššie.

Súčasťou klasického lyžovania je aj technika súpaž, ktorá sa jazdí na hladkých (bez stúpacej zóny) lyžiach. Aj keď sa jazdí v stope, tak bežkári stoja na oboch lyžiach a odrážajú sa oboma rukami naraz. Veľa sa diskutuje, čo s týmto štýlom, ktorý má s klasickým striedavým pramálo spoločné. Lyže pre súpaž sa už viac podobajú na tie, ktoré sa používajú pre korčuliarsku techniku.

K lyžiam potrebujeme aj paličky, ktoré by mali siahať cca po ramená bežkára/ky a topánky kompatibilné s viazaním na bežkách určených pre klasický štýl.

6. Páči sa mi korčuliarsky štýl a chcel by som vedieť, čo budem potrebovať ak sa chcem venovať tomuto štýlu? Dokážem sa to naučiť, je to ťažšie ako klasika?

Ak sa rozhodnem pre korčuliarsku techniku, musím mať možnosť chodiť na upravené trate. Na neupravených tratiach sa táto technika nedá využívať. To je nevýhoda, že som potom odkázaný iba na upravené trate.
Výhodou je naopak to, že oproti klasickej technike odpadá starosť o mazanie lyží, či veľmi veľké nároky na správny výber lyží, aj keď ani pri lyžiach na voľný štýl nemožno zanedbať ich správny výber. Možno niekto bude oponovať, že už máme nové technológie a mazať na klasiku nie je potrebné. Nie je to tak celkom pravda. Ani plstené pásy, nanogrip či šupinky nepodržia lyže pri každom type snehu.

Ešte niekoľko slov k náročnosti štýlu, jeho namáhavosti a vhodnosti pre širokú verejnosť.
Popíšem vlastnú skúsenosť. Začínal som klasickým štýlom v rokoch, keď voľný štýl ešte nebol tak rozšírený, koncom 80-tych rokov minulého storočia. Vplyvom kamarátov som sa nechal zlákať k účasti na Bielej stope a neskôr ma to tak zaujalo, že som sa začal zúčastňovať aj ďalších pretekov v diaľkových behoch na lyžiach. Výsledky v pretekoch boli závislé od toho, či som sa trafil a správne lyže namazal. Väčšinou sa mi to nedarilo a tak som sa v pretekoch nadrel. Až som si raz, pomerne v pokročilom veku povedal dosť, prejdem na korčuliarsky štýl. Odvtedy som zostal pri voľnom štýle a vôbec neľutujem. Spočiatku som bol rád ak som vykorčuľoval malý kopček, neskôr som pridával a postupne som dokázal voľnou technikou prejsť preteky v dĺžke 80 km.
Záver. Korčuľovanie zvládne každý mierne trénovaný športovec, netreba sa toho báť.

Výstroj pre voľnú techniku sa od tej pre klasiku odlišuje.

Lyže nemajú stúpaciu zónu, celé sa voskujú na sklz. Sú kratšie, majú menej zahnutú špičku. Pri výbere dĺžky lyží sa riadime podľa tabuliek od výrobcu, ktorá je závislá od hmotnosti bežkára/ky. Správne lyže sa nesmú prehýbať pod hmotnosťou bežkára/ky ale ani nesmú byť veľmi tvrdé, keď by stred lyží nepriliehal k trati. Lyže by nemali byť dlhšie ako 20 cm od telesnej výšky. Spravidla sú kratšie, čo umožňuje ich ľahšie ovládanie.

Dĺžka palíc by mala byť taká, ktorá siaha po bradu až nos, sú teda dlhšie ako pre klasiku.

Topánky pre korčuliarsku techniku sú tiež iné, spevnené v okolí členka. Tak isto existujú aj tu rôzne systémy viazania a treba si dávať pozor aby sme kúpili tie s právne.


Niečo na záver.

Ak ste úplný začiatočník, odporúčam, ak máte možnosť, absolvovať aspoň základný kurz bežkovania aby ste sa naučili správne návyky.
Dajú sa naučiť oba štýly bežkovania a podľa príležitosti ich potom aj využívať, napríklad ak nemáte možnosť ísť voľným štýlom, lebo nie ste na upravených tratiach. Vezmite si klasické lyže.

Neodporúčam kupovať kombi lyže, iba ak pre turisticky zameraných bežkárov. Kto si chce bežkovanie naozaj užívať, ten si zabezpečí výstroj pre oba štýly.

Dá sa na klasických lyžiach aj korčuľovať, či na korčuliarskych isť klasikou ale iba súpaž. Je to ale skôr len na krátku vzdialenosť, či v núdzovom prípade. Nikdy sa však takto skutočne bežkovanie nevychutnáte.

Ak ste nenašli odpoveď na všetky vaše otázky, napíšte do diskusie pod článkom alebo na FB v skupine a stránke Bežkár.sk. Všetky odpovede doplním tu v článku, aby ste ich našli na jednom mieste.

Skúste si však prečítať aj môj starší článok z roku 2013: http://www.bezkar.sk/clanok.php?id=267, ktorý je na rovnakú tému ale nájdete v ňom aj ďalšie detaily.

Fotky z môjho archívu

Ahojte.

Dočkali sme sa!

Dovoľujeme si Vás osloviť cez kampaň Startlabu.

S pomocou krajskej organizácie cestovného ruchu sme dnes spustili verejnu zbierku na kúpu nového stroja, ktorí nám pomôže zvýšiť úroveň bežkovania pre Vás na Kordíkach.

Ostatné je vlastne v odkaze.

Ďakujeme!

https://www.startlab.sk/projekty/1833-chceme-bezkovat/

Dobrý deň prajem všetkým,

Posledný rok sa venujem zbieraniu odznakov a medailí z podujatí Biela stopa a Bezroukov memoriál a rád by som touto cestou našiel niekoho kto by mi pomohol s rozšírením zbierky a mal niečo z toho na predaj či výmenu. Čo sa týka BS, tak ma zaujímajú hlavne novšie odznaky a medaile už s nápisom BS - Euroloppet, ale chýbajú mi aj niektoré staršie kúsky, napr. medaile BS priemer 42 mm rok 1983 (Za účasť v behu), rok 1994, 1995 či 1996, ale aj viaceré o priemere cca 60 mm...atď... Chýba mi toho iste viac. A keďže k tomu neexistuje žiadny katalóg (aspoň ja o takom neviem), netuším čo všetko je ešte v obehu také čo hľadať, aké rôzne varianty boli vydané, čiže bolo by potrebné to vidieť – ideálne zaslať foto mailom. Niektoré staršie medaile z jedného ročníku sa môžu od seba líšiť nielen textom na zadnej strane, ale aj povrchovou úpravou. Niečo mám naopak dvojmo – to môžem zase ponúknuť ja.
Na fotkách priložených k článku je časť toho čo som doposiaľ nazbieral, plus časť toho čo hľadám. Odznaky a medaile z Bezroukovho memoriálu som sem nafotil komplet ktoré mám.
Taktiež poteší ak sa ozve zberateľ s podobným zameraním alebo človek, ktorý pozná históriu vydávaných upomienkových predmetov a podelí sa o informácie.

Za každú jednu ponuku vopred ďakujem. Kontakt na mňa beni78@centrum.sk.
Nech sa darí! S pozdravom, Jano ZV

Tatranská Polianka je jedna z 15 osád mesta Vysoké Tatry. Patrí medzi najstaršie a jej počiatky siahajú do roku 1884. Rozkladá sa na oboch stranách Cesty Slobody medzi Starým Smokovcom a Štrbským Plesom v ústí Velickej doliny. Z osady na juh odbočuje vedľajšia cesta cez obec Gerlachov do Svitu.

V roku 1907 doktor Michal Guhr otvoril stálu lyžiarsku profesionálnu školu pre pacientov a kúpeľných hostí. V dňoch 4 – 5.2.1911 zorganizoval v Tatranskej Polianke prvé medzinárodné preteky v disciplínach: beh na lyžiach, zjazd, krasojazda, skok na lyžiach, aj ako medzinárodné majstrovstva Uhorska, na ktorých sa zúčastnili aj pretekári rakúskych klubov a uskutočňovali sa v tejto lokalite pravidelne do roku 1914. Týmto MUDr. Guhr spropagoval Tatranskú Polianku, ako jediné lyžiarske stredisko Uhorska v celej monarchií.

V súčasnosti spravuje areál bežeckého lyžovania Tatraheim v Tatranskej Polianke Športový klub polície Vysoké Tatry s podporou Mesta Vysoké Tatry, Obce Gerlachov, Urbár Gerlachov, spoločnosti Tatry Mountain Resorts a Oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Vysoké Tatry.

Pre športovú verejnosť sú trate otvorené denne od 9:30 do 16:00. Informácie o aktuálnych podmienkach tratí nájdete na ich oficiálnej facebookovej stránke Areál bežeckého lyžovania Tatraheim a mapy tratí a prevádzkový poriadok je dostupný na www.tatraheim.sk

Nástupné miesto na bežecké trate je buď v Tatranskej Polianke, pod obytným domom Lipa – podľa smerových značiek alebo od hotela Hubert, ktorý sa nachádza 700m pod Tatranskou Poliankou.

Momentálne sú v Tatraheim pravidelne udržiavané a označené dva okruhy. Kratší 2km okruh má celkové stúpanie 51 metrov a v celom profile je narysovaná klasická stopa a priestor pre voľnú techniku. Dlhší značený 3km okruh má celkové stúpanie 94 metrov, vedie po kratšom okruhu a v južnej časti je predĺžený o približne 500 metrový obojsmerný úsek. Trať má mierne stúpania a klesania, preto je možné považovať ju za bezpečnú a vhodnú aj pre začínajúcich bežkárov a bežcov na lyžiach, no tiahle stúpania poslúžia aj pre kvalitný tréning skúsenejším bežcom.

ŠKP Vysoké Tatry asistuje mestu Vysoké Tatry aj pri údržbe lyžiarskej turistickej trate z Nového Smokovca (sídlisko Sibír) po Vyšné Hágy, ktorý vedie po turistickom chodníku vedľa známej Cesty Slobody. V smere od Smokovca má trať celkové stúpanie 212 metrov a dĺžku necelých 8 kilometrov.

Všetky trate sa nachádzajú v Tatranskom národnom parku a okrem zaužívaných pravidiel pre pohyb po lyžiarskych tratiach je nevyhnutné dodržiavať aj pravidlá a návštevný poriadok TANAP.

Pre viac informácií sledujte www.tatraheim.sk alebo facebook stránku https://www.facebook.com/tatraheim/ a príďte si užiť beh na lyžiach tesne pod najvyšším štítom Vysokých Tatier.

Osud tohtoročného 48. roč. Bielej stopy 6. - 7. marca 2021 v Kremnických vrchoch je v tejto zložitej epidemiologickej situácii neistý. Organizátori z TJ Biela stopa oznamujú na svojej webstránke:

Oznam
Vzhľadom na vývoj pandémie koronavírusu oznamuje organizačný výbor Bielej stopy bežeckej verejnosti, že konečné rozhodnutie o konaní pretekov Biela stopa 2021 oznámi najneskôr do 10.februára 2021.

Aj keď výborné snehové podmienky na Skalke a kilometre upravených tratí nabádajú lyžiarov, aby sa zaregistrovali na preteky, prosíme pretekárov aby počkali s registráciou do rozhodnutia o konaní pretekov, nakoľko v súlade s propozíciami pretekov sa v prípade nekonania pretekov z objektívnych príčin štartovné nevracia.

https://www.bielastopa.sk/

Foto: Pred štartom 37 km a 25 km voľne, 47. roč. Bielej stopy, marec 2020, foto: Ivan Čillík

Pravidlá pri bežkovania.

https://zaaresbb.sk/sport/pravidla-pohybu-na-bezkach

Dodal by som ešte aby bežkári nestály pod strmými zatáčkami a viedli debatný krúžok.

A hlavne: Bežkári si tykajú, lebo sú "pozitívny"!

Priatelia bežkári, váhal som, či je vhodné v súčasnej situácii vyjadrovať svoj názor k aktuálnemu stavu a opatreniach zameraných na zamedzenie šírenia vírusu SARS Cov2 ale nedokážem mlčať.
Uvedomujem si, že každé verejné prezentovanie názoru v tak citlivej otázke môže vyvolať nesúhlasné reakcie a útoky za to, že si to vôbec dovoľujem. Ctím si však slobodu prejavu a tak neočakávam, že so mnou musia všetci súhlasiť.
V bežkárskej komunite to však najmä na sociálnych sieťach v súčasnosti vrie pre opatrenia, ktoré vychádzajú z Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 808 z 31. decembra 2020, ktorým bol nariadený zákaz vychádzania denne v čase od 05:00 do 01:00 nasledujúceho dňa.

Zo zákazu vychádzania bolo udelených 19 výnimiek a jednou z nich je:
12. pobyt v prírode vrátane individuálneho športu v rámci okresu, v prípade hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a Košíc v rámci územia mesta, a cestu späť.

Z opatrenia a znenia tejto výnimky je jasné, že bežkári žijúci v oblastiach, kde nie je sneh môžu zabudnúť na to, že sa počas vrcholiacej sezóny dostanú k svojmu športu.
Bodka.
Tu by sa dalo (malo?) skončiť.
Naša vláda rozhodla tak to rešpektujme (chcel som to napísať zrozumiteľnejšie ale neodvážim sa).

Najskôr ešte chcem prezentovať svoj postoj k pandémii a situácii u nás či vo svete aby ma niekto nepriradil do skupiny ľudí, kam nepatrím. Pretože na Slovensku je to už raz tak, buď si za alebo proti. Buď si čierny alebo biely. Buď si s nami alebo proti nám.
Takto to v reálnom živote nikdy nemôže fungovať.

Pandémia, ktorá zasiahla celý svet je veľmi vážny problém, situácia u nás je ešte vážnejšia. Najmä, čo sa týka stavu zdravotníctva, jeho preťaženie a limity, ktoré sú už na hrane.
O tom, že je potrebné zo strany štátnych orgánov prijímať opatrenia niet pochýb. Opatrenia by mali byť zmysluplné, také aby zabránili šíreniu vírusu.
Takže nepopieram vážnosť situácie a potrebu prijímať adekvátnych opatrení.

Pandémiu tu máme už takmer rok. Denne sa zahlcovaní množstvom informácií z médií a sociálnych sietí na túto tému. Vieme teda už veľmi veľa o tom čo vírus spôsobuje, ako sa šíri a čo všetko je potrebné robiť aby sme sa vyhli nákaze, neochoreli a nešírili vírus ďalej.
Ľudia sú však často nepoučiteľní a veľká časť z nich verí hoaxom a dezinformáciám a tak sú medzi nimi takí, ktorí dokonca existenciu vírusu popierajú alebo spochybňujú účinnosť opatrení na zabráneniu šírenia pandémie.

Vo všetkých krajinách sa prijímajú rôzne obmedzenia a opatrenia pre zvládnutie aktuálnej situácie.

Pozrime sa do susedných krajín, aké obmedzenia platia pre individuálne športovanie vo voľnej prírode do ktorého patrí aj bežecké lyžovanie.

V Českej republike je zavedený systém PES, kde pri jeho najvyššom stupni, v ktorom sú teraz je zákaz vychádzania v nočných hodinách, individuálne športovanie v exteriéri je obmedzené na 2 osoby na jednom športovisku, žiadne obmedzenia presunov z okresu do okresu a tak tento víkend sa očakáva po bohatej nádielke snehu invázia bežkárov na horách. Iste budeme súhlasiť, že pod jedným športoviskom v tomto zmysle nemôžeme chápať celé pohorie. V médiách vidíme reportáže z oblastí, ktoré usmerňujú ako sa počas víkendu správať, o tom ako budú fungovať požičovne bežiek (zjazdovky sú zatvorené)...

V Rakúsku platí zákaz vychádzania po celý deň ale výnimku majú cesty spojené s psychickou a fyzickou regeneráciou. Bežkárske strediská sú v prevádzke, dokonca premávajú lanovky a vleky.

Porovnajme to so situáciou u nás.

Máme zákaz vychádzania počas dňa od 05:00 do 01:00 nasledujúceho dňa. Povolený pobyt v prírode ale len v rámci okresu alebo územia mesta Bratislavy a Košíc.
Aj u nás na horách sú výborné snehové podmienky a preto sa ľudia vyrojili v rámci okresov na zasnežené kopce.
A médiá?
Plné reportáží a článkov ako nedodržiavame lockdown. Polícia zablokovala prístupy do stredísk a kontroluje vozidlá, či nie sú náhodou z iného okresu. Ani hranice nie sú azda chránené dôslednejšie. Dozvedáme sa o nezodpovednom správaní ľudí, pretože si dovolili využiť výnimku a išli do prírody. Ak sa náhodou niekto zo susedného okresu pokúša dostať na upravenú bežkársku trať (BA-Pezinská Baba), polícia ho nekompromisne otočí, prípadne pokutuje. Takto hnusobu určite rýchlo porazíme.

V prvej vlne v období veľkonočných sviatkov toto opatrenie, ktoré sleduje zníženie mobility malo opodstatnenie, lebo malo zabrániť cestovanie po celej krajine za príbuznými, dávalo to zmysel.

V súčasnej dobe má zabrániť mobilite pri ceste do prírody za individuálnym športom.
A pritom vieme, že vírus sa najlepšie šíri pri blízkom kontakte ľudí vo vnútorných priestoroch s nedostatočným odstupom a nezakrytými dýchacími cestami.
Šírenie vírusu v prírode pri športovaní s dodržaním základných pravidiel o rozostupe a prekrytí tváre, je takmer nemožné.
Toto všetko vieme aj my, obyčajní ľudia, ktorí nie sme odborníci v infektológii.
Vedia to aj kompetentní, no napriek tomu prijali takéto opatrenie.
Hľadáme logiku v tomto opatrení?
Ja ju nevidím!

Nie, nevyzývam k nedodržiavaniu opatrení ale vyzývam k zmysluplným opatreniam, ktoré sú potrebné a môžu situáciu zlepšiť. Takto veľkej časti verejnosti bránime v zdravom pohybe v prírode, spôsobujeme škody na zdraví a psychike ľudí. A to si kompetentní neuvedomujú.

Čo nám teda v tejto situácii zostáva? Vziať čelovky a ísť si zabehať na upravené trate v čase od 01:00 do 05:00.

Na fotkách smutný pohľad do jedného z najnavštevovanejších a najrozsiahlejších stredísk bežeckého lyžovania na Slovensku, Skalku v Kremnických vrchoch. Kamery Bielej stopy a penziónu Guldiner zobrazujú vyľudnený štadión Rudolfa Čillíka v sobotu dopoludnia.

Na Donovaloch odstránili popadané stromy a prvý krát v tejto sezóne upravili trate. Trate zodpovedajú tejto prvej úprave, miestami ešte málo pevné, ale začiatok to je.

V tejto náročnej dobe sa musíme vzájomne podeliť o prírodu, veľa z nás prírodu vyhľadáva a každý v nej robí tie aktivity, ktoré sú mu blízke. A tu sa ukazuje problém, keďže pohyb v prírode je spojený aj so vzťahom k samotnej prírode a aj k ľuďom. Zo zablatených lúk v okolí miest a obcí sa ťaháme do snehu, sánkovať sa, prechádzať, bežkovať alebo sa len tak hrať s deťmi. Opäť sa potvrdzuje, že vnímanie iných, tolerancia, ústretovosť či všeobecné pochopenie je nie bežné. A valcujú tí, ktorých je viac. Bežkári sa prepletajú pomedzi chodcov, ktorí často pochodujú traja –štyria vedľa seba a na prípadné prosby bežkárov reagujú povýšenecky. A prirodzene, že sa objaví aj ostrejšia reakcia bežkárov, ktorí chcú mať nerozdupanú aspoň klasickú stopu. A keď sa k tomu pridajú skútre ako dnes na Donovaloch, tak je z pohody stres.

Mali by sme chápať, že počas všeobecného obmedzenia by sme sa mali v prírode všetci slušne pomestiť. Je to miesto, kde dokážeme upevniť fyzické a duševné sily. Stačí, aby si chodci uvedomili, že ak by neboli upravené bežkárske trate, tak by sa v prírode pohybovali veľmi ťažko, okrem tých najodolnejších. A teda by tam ani neboli. Stačí ísť krajom trate v zástupe a trochu okolo seba sledovať dianie, bežkári uberú z rýchlosti a slušne chodcov obídu bez toho, aby im pred nosom šermovali palicami.

Keď boli lyžiarske strediská otvorené, tak sme boli v priestore viac rozptýlení a ku konfliktom až tak nedochádzalo. Neboli sme slušnejší, len nás bolo menej na jednom mieste. Je čas si toto všimnúť a poučiť sa zo všetkej tej vzájomnej nevraživosti od začiatku pandémie.

Lebo bude to len tak, ako si to sami spravíme.

Donovaly opäť posledné medzi poslednými.

Ale vlastne medzi ktorými poslednými, keď iní okolo majú upravené trate aspoň čiastočne, alebo niektoré úseky?
A prečo posledné, veď ešte neupravilo ani meter?

Takže opravujem: Donovaly si nevšimli tých 40 až 50 cm snehu, dnes už aj sadnutého a chladom stuhnutého. Kedy teda budú aspoň posledné spomedzi iných?

Tak sme sa dočkali.
Konečne nám na horách v polohách nad 1000 m n. m. nasnežilo. Žiaľ, ťažký, mokrý sneh láme stromy a konáre. Je preto veľmi ťažké udržiavať trate pre bežkárov prejazdné. Vysoké je aj nebezpečenstvo pádu ďalších stromov, preto treba naozaj zvážiť, kam sa na bežkách vyberieme. Aj keď už nesneží, na stromoch sa ťažký sneh drží. Buďme preto maximálne opatrní.
Veľmi náročná je situácia aj v Kremnických vrchoch. Stroje upravujúce trať majú problémy dostať sa cez spadnuté stromy, ktoré musia byť z tratí odstraňované. V hlbokom snehu je to veľmi náročná robota. Počas uplynulých dní napadlo v tejto oblasti aj viac ako pol metra snehu, najmä v hrebeňovej časti.
Ľudia, ktorí sa snažia upraviť pre nás trate majú náš obdiv za neskutočné nasadenie. Teraz si zvlášť uvedomujeme, že nie len naša vďaka ale aj príspevky na úpravu tratí môžu pomôcť v ich úsilí, ktoré okrem osobného nasadenia sú potrebné aj na zabezpečenie chodu techniky.

Vďaka ZaARES Banská Bystrica, Cyklosanté, Kordícky Hrebenák, Biela stopa Kremnica a všetkým ostatným, ktorí idú v tejto situácii na doraz.

Želám nám všetkým do nového roka všetko najlepšie, veľa zdravia a radosti v zasnežených horách. Správajme sa zodpovedne a verme, že bude lepšie.

Fotografie sú od upravovateľov tratí pre ilustráciu, aký ťažký je boj s prírodným živlom.