Bežecké lyžovanie zažíva v posledných rokoch výrazný nárast záujmu o tento šport.
Stále pribúdajú noví a noví záujemcovia o bežecké lyžovanie a hľadajú odpovede na základné otázky.
Rozhodol som sa preto opäť poskytnúť na tomto mieste dôležité informácie pre všetkých, ktorí sa rozhodnú s týmto krásnym športom práve teraz začať.
Aby si tu našli informácie aj bežkári, ktorí už nejaký čas bežkujú, tak informácie rozdelím formou otázok a odpovedí, pretože je táto problematika zložitejšia. Zároveň by som chcel článok dopĺňať o prípadné nové otázky, ktoré prosím píšte v diskusii pod článkom.
1. Čo si môžem predstaviť pod bežeckým lyžovaním, sú rozdiely podľa toho aký štýl chcem používať, kde môžem tento šport vykonávať, má to vplyv na to akú výbavu si mám zaobstarať?
Áno, toto je dôležitá otázka na to aby som vedel aký výstroj si zaobstarať.
Najskôr sa treba rozhodnúť aký štýl bežkovania chcem robiť. Klasiku alebo korčuľovanie?
Potom si musím uvedomiť aké možnosti mám a teda, kam budem na bežky chodiť. Či mám v dosahu upravované trate alebo iba voľnú prírodu, kde nie sú trate upravené. Podľa toho si potom viem zaobstarať potrebný výstroj. Dôležite je to preto aby som si bežkovanie čo najviac užíval a nemal som problémy a zlý pocit, pretože som nekúpil to, čo podľa mojich preferencií potrebujem.
2. Čo ak sa neviem rozhodnúť pre preferovaný štýl alebo nemám predstavu kam budem najčastejšie na bežky chodiť, pretože možností mám viac.
V tomto prípade by som odporúčal najskôr si výstroj požičať a vyskúšať. Mám tak možnosť vyskúšať si na ostro čo všetko vyžaduje každý zo štýlov a vyskúšať si upravené trate ale aj bežkovanie vo voľnej prírode. Možno až potom sa rozhodnem pre štýl. Ak si ale chcem kúpiť výstroj, tak mám 3 možnosti. Kúpiť použité lyže od bežkára či v bazáre, kúpiť nové lyže v nejakom supermarkete alebo kúpiť lyže v špecializovanom obchode, kde mi vedia aj odborne poradiť.
3. Aký výstroj a vybavenie potrebujem na to aby som sa mohol venovať behu na lyžiach a koľko ma to bude stáť?
Budem potrebovať lyže s viazaním, palice, topánky oblečenie a materiál pre prípravu a udržiavanie lyží.
Keďže špeciálne oblečenie pre začiatok nie je také rozhodujúce, nebudem tu popisovať koľko by nás to stálo. V podstate nám postačí oblečenie pre akúkoľvek vonkajšiu aktivitu, toto môžeme použiť. Treba však myslieť na to, ako intenzívne chcem na lyžiach behať. Tomu treba prispôsobiť oblečenie aby som sa zbytočne nespotil. Samozrejmosťou je používanie funkčného oblečenia. Určite sa neobliekajte na bežky tak ako pri zjazdovom lyžovaní. Počiatočný chlad pred začiatkom behu veľmi skoro pominie, keď sa budete na bežkách pohybovať.
Ostatný výstroj pre bežecké lyžovanie ak chcem nový, si viem zaobstarať už od cca 300 €. Výstroj pre aktívneho športovca sa potom vie vyšplhať celkom slušne cez 1000 €.
Ak sa chcem osobne postarať aj o prípravu a údržbu lyži, budem potrebovať niekoľko desiatok eur pre nákup žehličky, kartáčov, škrabiek a voskov.
4. Rozhodol som sa pre bežkársku turistiku prevažne vo voľnej prírode. Čo potrebujem vedieť o technike a výbave pre takúto formu aktivity?
Takéto bežkovanie má jeden zásadný limit v štýle. Vo voľnej prírode na neupravených tratiach nemôžem bežkovať voľným štýlom - korčuľovaním. Teda ak to nemá byť trápenie. V tomto prípade sa musím uspokojiť s tým, že budem používať klasickú techniku. Vo voľnej prírode tak musím počítať, že stopu si bežkári vytvárajú sami a často sa tak môžem dostať do hlbšieho snehu.
Pre takúto činnosť sú vhodné tzv. backcountry alebo turistické bežky, ktoré sú širšie ako bežky pre klasický štýl a často majú aj spevnené oceľové hrany podobne ako zjazdovky. Takéto bežky sú potom samozrejme ťažšie a neumožňujú rýchly pohyb po rovine s dokonalou klasickou technikou.
Dĺžku backcountry bežiek volíme vzhľadom na hmotnosť a výšku bežkára/ky, mali by byť cca o 15-20 cm dlhšie ako je výška postavy. Pri vyššej hmotnosti aj viac aby sa lyže na neupravených tratiach v hlbokom snehu príliš nezabárali.
Paličky pre takéto bežkovanie by mali byť v dĺžke cca po ramená a mali by mať širší košík nad hrotom.
Topánky pre turistické bežkovanie sú viac zateplené a sú aj vyššie aby nás chránili pri hlbokom snehu.
Pri kúpe topánok treba dávať pozor na profil podrážky, pretože existuje viac typov viazaní. Najnovšie NNN, SNS ale používané sú ešte aj staršie systémy.
Ďalšie špecifikácie, ktoré súvisia s klasickým štýlom nájdete v ďalšom bode.
5. Chcem pri bežkovaní využívať klasický štýl na upravených tratiach. Aký výstroj budem potrebovať?
Takémuto rozhodnutiu musí predchádzať úvaha o tom, či budem mať možnosť bežkovať na upravených tratiach.
Lyže pre klasický štýl do upravených tratí sú úzke, ľahké a treba pri ich výbere dbať na správnu dĺžku a tvrdosť. Zlý výber spôsobí, že nebudeme mať z behu na lyžiach dobrý pocit a môže nás to od bežkovania odradiť.
Lyže pre klasickú techniku sú konštruované tak aby nám umožňovali pohyb na bežkách po rovine, do kopca ale aj jazdu z kopca.
Krátky návod ako správne vybrať lyže pre klasiku:
Dĺžka lyží sa odvíja od hmotnosti bežkára/ky a druhým kritériom je výška. Lyže vyberáme tak, že sa na rovnej ploche postavíme na lyže oboma nohami v mieste viazania. Pod lyže vložíme kancelársky papier (potrebujeme asistenta). Papier musíme dokázať posunúť dozadu zhruba po pätu topánky a smerom dopredu asi 20 až 30 cm pred špičku topánky. Ak s papierom nedokážeme pohnúť, musíme vybrať dlhšie alebo tvrdšie lyže. Ak papierom dokážeme pohybovať vo väčšom rozsahu ako som popísal vyššie, tak vyberieme kratšie alebo mäkšie lyže. Takto vybrané lyže by mali byť dlhšie cca o 20 cm ako je telesná výška bežkára/ky. V prípade ak sme príliš ťažký a test s papierom nevychádza, tak v tom prípade môžu byť lyže aj dlhšie a naopak.
Test s papierom je najjednoduchší, pre profesionálnych športovcov sa využívajú sofistikovanejšie metódy merania tvrdosti lyží.
Prečo je test s papierom dôležitý?
Posunom papiera zmeriame takzvanú stúpaciu zónu na sklznici, ktorá je pri klasickej lyži veľmi dôležitá. Táto stúpacia zóna (mazacia zóna) je určená na to aby bola nejakým spôsobom upravená preto, aby nás dokázala podržať pri stúpaní do kopca alebo pri behu po rovine zabezpečila, že sa potom dokážeme v stope odraziť.
Najstarší spôsob úpravy stúpacej zóny je taký, že na plochu sklznice v tejto zóne nanesieme stúpací vosk. Boli však vyvinuté aj nové technológie, keď je stúpacia zóna už výrobcom upravená. Buď je použitá technológia nanogrip alebo tzv. šupinky, prípadne najnovšie plstené pásy (skin). Takto upravená stúpacia zóna má zabraňovať pri styku so snehom podklzovaniu lyží. Mimo stúpaciu zónu potom lyže voskujeme na sklz.
Ono to funguje tak, že pri správnej technike striedavého behu prenášame váhu tela striedavo vždy na jednu nohu. To spôsobuje, že celú našu hmotnosť prenesieme na jednu lyžu a tak stúpaciu zónu pritlačíme na snehový podklad. Potom sa nám lyža nešmykne a môžeme sa odraziť alebo nás v stúpaní podrží a lyža neskĺzne dozadu. Pri jazde dolu kopcom stojíme na oboch lyžiach, stúpaciu zónu tak nepritlačíme na sneh a tak nás lyže nebrzdia.
Klasický štýl tak vyžaduje perfektne zvládnuť techniku a správny výber lyží. Navyše zvládnuť aj správne mazanie je alchýmia sama osebe a venovať sa tejto problematike by bolo na ďalší článok
Osobne sa nestotožňujem s názorom, že klasický štýl je jednoduchší ako korčuliarsky. Samozrejme ak ku klasickému lyžovaniu nepočítame turistické bežkovanie, ktoré som popísal o jeden bod vyššie.
Súčasťou klasického lyžovania je aj technika súpaž, ktorá sa jazdí na hladkých (bez stúpacej zóny) lyžiach. Aj keď sa jazdí v stope, tak bežkári stoja na oboch lyžiach a odrážajú sa oboma rukami naraz. Veľa sa diskutuje, čo s týmto štýlom, ktorý má s klasickým striedavým pramálo spoločné. Lyže pre súpaž sa už viac podobajú na tie, ktoré sa používajú pre korčuliarsku techniku.
K lyžiam potrebujeme aj paličky, ktoré by mali siahať cca po ramená bežkára/ky a topánky kompatibilné s viazaním na bežkách určených pre klasický štýl.
6. Páči sa mi korčuliarsky štýl a chcel by som vedieť, čo budem potrebovať ak sa chcem venovať tomuto štýlu? Dokážem sa to naučiť, je to ťažšie ako klasika?
Ak sa rozhodnem pre korčuliarsku techniku, musím mať možnosť chodiť na upravené trate. Na neupravených tratiach sa táto technika nedá využívať. To je nevýhoda, že som potom odkázaný iba na upravené trate.
Výhodou je naopak to, že oproti klasickej technike odpadá starosť o mazanie lyží, či veľmi veľké nároky na správny výber lyží, aj keď ani pri lyžiach na voľný štýl nemožno zanedbať ich správny výber. Možno niekto bude oponovať, že už máme nové technológie a mazať na klasiku nie je potrebné. Nie je to tak celkom pravda. Ani plstené pásy, nanogrip či šupinky nepodržia lyže pri každom type snehu.
Ešte niekoľko slov k náročnosti štýlu, jeho namáhavosti a vhodnosti pre širokú verejnosť.
Popíšem vlastnú skúsenosť. Začínal som klasickým štýlom v rokoch, keď voľný štýl ešte nebol tak rozšírený, koncom 80-tych rokov minulého storočia. Vplyvom kamarátov som sa nechal zlákať k účasti na Bielej stope a neskôr ma to tak zaujalo, že som sa začal zúčastňovať aj ďalších pretekov v diaľkových behoch na lyžiach. Výsledky v pretekoch boli závislé od toho, či som sa trafil a správne lyže namazal. Väčšinou sa mi to nedarilo a tak som sa v pretekoch nadrel. Až som si raz, pomerne v pokročilom veku povedal dosť, prejdem na korčuliarsky štýl. Odvtedy som zostal pri voľnom štýle a vôbec neľutujem. Spočiatku som bol rád ak som vykorčuľoval malý kopček, neskôr som pridával a postupne som dokázal voľnou technikou prejsť preteky v dĺžke 80 km.
Záver. Korčuľovanie zvládne každý mierne trénovaný športovec, netreba sa toho báť.
Výstroj pre voľnú techniku sa od tej pre klasiku odlišuje.
Lyže nemajú stúpaciu zónu, celé sa voskujú na sklz. Sú kratšie, majú menej zahnutú špičku. Pri výbere dĺžky lyží sa riadime podľa tabuliek od výrobcu, ktorá je závislá od hmotnosti bežkára/ky. Správne lyže sa nesmú prehýbať pod hmotnosťou bežkára/ky ale ani nesmú byť veľmi tvrdé, keď by stred lyží nepriliehal k trati. Lyže by nemali byť dlhšie ako 20 cm od telesnej výšky. Spravidla sú kratšie, čo umožňuje ich ľahšie ovládanie.
Dĺžka palíc by mala byť taká, ktorá siaha po bradu až nos, sú teda dlhšie ako pre klasiku.
Topánky pre korčuliarsku techniku sú tiež iné, spevnené v okolí členka. Tak isto existujú aj tu rôzne systémy viazania a treba si dávať pozor aby sme kúpili tie s právne.
Niečo na záver.
Ak ste úplný začiatočník, odporúčam, ak máte možnosť, absolvovať aspoň základný kurz bežkovania aby ste sa naučili správne návyky.
Dajú sa naučiť oba štýly bežkovania a podľa príležitosti ich potom aj využívať, napríklad ak nemáte možnosť ísť voľným štýlom, lebo nie ste na upravených tratiach. Vezmite si klasické lyže.
Neodporúčam kupovať kombi lyže, iba ak pre turisticky zameraných bežkárov. Kto si chce bežkovanie naozaj užívať, ten si zabezpečí výstroj pre oba štýly.
Dá sa na klasických lyžiach aj korčuľovať, či na korčuliarskych isť klasikou ale iba súpaž. Je to ale skôr len na krátku vzdialenosť, či v núdzovom prípade. Nikdy sa však takto skutočne bežkovanie nevychutnáte.
Ak ste nenašli odpoveď na všetky vaše otázky, napíšte do diskusie pod článkom alebo na FB v skupine a stránke Bežkár.sk. Všetky odpovede doplním tu v článku, aby ste ich našli na jednom mieste.
Skúste si však prečítať aj môj starší článok z roku 2013:
http://www.bezkar.sk/clanok.php?id=267, ktorý je na rovnakú tému ale nájdete v ňom aj ďalšie detaily.
Fotky z môjho archívu
Skalka
bezkar.sk