Víte, co budete dělat o druhém lednovém víkendu roku 2016? Ne? Přijeďte na skvělý závod Jizerská 50 v malebném prostředí Jizerských hor, kam tradičně přijíždí až 7 000 závodníků z 31 různých zemí. Registrace na závod konaný v termínu 8.-10. ledna 2016 jsou v plném proudu a je nejvyšší čas se na webových stránkách www.jiz50.cz přihlásit. Na nadcházející ročník navíc organizátoři přichystali několik novinek.
Nabídka Jizerské 50 je opravdu široká a nabízí rovnou sedm závodů. Páteční den si užijí děti, pro které je připraveno 5 různě dlouhých tratí, ale také závodníci, kteří budou zápolit na 30kilometrové trati volným stylem. Sprinteři nastoupí hned po nich v závodě soupaž na 1,5 kilometru.
V sobotu se někteří závodníci hned zrána pokochají zasněženou přírodou na 25kilometrové trati. Tento rok si v Bedřichově můžou zazávodit i rodiče spolu s dětmi, ale také úplní začátečníci, kteří by si na delší tratě ještě netroufli. Na Jizerské 50 letos totiž přibyde nový závod, a to na 10 km!
V neděli přijde na řadu vrchol samotné Jizerské 50 a to závod na 50 km. Na trase, která bude náročná, ale určitě krásná jako každý rok, se budou prohánět profesionálové, ale i závodníci, pro které představuje padesátka velkou výzvu.
V roce 2016 zároveň na závodníky čeká kromě jiného pamětní účastnická medaile Jizerské 50!
Více informací na http://www.jiz50.cz.

Pozvánku nám poslala pani Barbora Surá.

Na záver sezóny padla voľba na Birkenbeinerrennet, jeden z najťažších pretekov v kalendári Worldloppet svojim profilom a pridanou záťažou 3,5 kg rupsak na pleciach. A aby to nebolo také jednoduché, pretek sa dal bežať v piatok ako FREDAHSBIRKEN a v sobotu Birkenbeinerrennet.
Tak takúto výzvu som sa rozhodol pokoriť, t.j. za dva dni 108km.
Piatkový pretek je za nižšej účasti , beží sa na 54 km na identickej trati ako hlavný. Sú len štyri štartovacie koridory. Tento rok nám počasie veľmi neprialo, teplota okolo nuly a sneženie. Počas trati som musel domazávať stúpacie vosky.
Hlavný pretek v sobotu je zaujímavý i systémom štartu, keďže všetci štartujúci majú pridelený štartový čas i štartovú vlnu. V podstave sa spoločne ani nestretnú. Prví štartujú veteráni o 7:30, o 8 hodine štartuje elita a potom nasledujú ďalšie vlny až do 10:30, keď štartuje posledná vlna. Všetkých vĺn bolo 25. Počasie nám prialo na štarte -9 stupňov a krásne slnečno vydržalo až do cieľa, len sa oteplilo na -2stupne. Mazanie vydržalo celý pretek. V cieli som bol spokojný, podarilo sa mi zlepšiť piatkový čas.
Organizácia bola super zvládnutá. Výborné občerstvenie na trati i v cieli. Obdržali sme diplom s jednotlivými medzičasmi a profilom trate. Celé zázemie pretekárov bolo v hokejovej hale Hakon, kde sa v roku 1994 hral olympijský hokejový turnaj. Je vidieť, že bežecké lyžovanie je v Nórsku doma.
Na ceste domov sa zastavujeme v Oslo na slávnom HOLMENKOLLENE prezrieť si špičkový športový areál. O kultúru sa nám postarala prechádzka vo VIGELAND parku.

Prikladam link na fotky :
http://lubos28.rajce.idnes.cz/BIRKE_2015

Tento rok padla voľba na beh v Estónsku, boli sme prihlásení už v roku 2014, ale zimné podmienky nedovolili uskutočniť toto podujatie.
Z Košíc sme sa štyria nabalili do auta a vyrazili na nekonečnú cestu asi 1400 km naprieč celým Poľskom bez diaľnic a rýchlostných ciest. Prechod hraníc do Litvy . Vybrali sme prenocovanie a obhliadka mesta Kaunas. Ráno pokračujeme presunom do Lotišskej Rigy , rýchla prehliadka historickej časti mesta a nádherná stará tržnica s obrovskou atmosférou. Čaká nás posledná časť do Otepää. Na mieste ubytovanie a večerné testovanie tratí a nádherného biatlonového areálu.
Registrácia prebieha v shopping centre v Tartu, na pôvodne ľadovej ploche, momentálne prekrytej. Všetko je super organizované, zakupujeme lístky na dopravu z cieľa preteku, zúčastňujeme sa pasta party , prehliadka predajných stánkov s bežeckými potrebami a samozrejme zisťujeme mazanie na pretek.
Na deň preteku sa vyjasnila obloha, klesla teplota a trať bola perfektne pripravená, toľko stôp som asi nikde inde nevidel v tak vysokej kvalite. Pretek je profilom zvlnený ale veľmi príjemný . V cieli všetko super organizované: úschovňa bežiek, vrecia, nápoje, diplomy, vonku jedlo, na parkovisku autobusy na odvoz pretekárov.
Ešte v podvečer po preteku vyrážame na nekonečnú cestu domov, spokojní a plní dojmov.
Ďakujem mojím spolucestujúcim Janovi, Vladovi a Tiborovi za množstvo práce s prípravami i za volantom.


Link na galériu fotiek
http://lubos28.rajce.idnes.cz/TARTU_2015
pripájam link na fotky od Laca
http://lacom.rajce.idnes.cz/Tartu_Maraton_2015/

Dolina v Južnom Tirolsku v nadmorskej výške od 1200 do 1500 m obklopená dvojtisíckami, zo severu lemovaná Alpami, z juhu Dolomitmi. Uprostred zimnej sezóny, keď tu býva zvyčajne pol až jeden meter snehu pripomína údolie, v ktorom sa niekedy v máji prebúdza jar. V nižších partiách len zvyšky do 5 cm snehu, v hornej časti cca 20 cm.

Dátum :14. a 15.2.2015
Miesto: Gsieser Tal/Val Casies, Taliansko

Aj táto zimná sezóna je pre bežkárov v Európe pomerne nepriaznivá a tak sa toto podujatie, ktoré má už 32 rokov mohlo uskutočniť len s obrovským úsilím organizátorov, ktorí doslova zmobilizovali celú dolinu, vyrobili a naviezli na trate stovky ton technického snehu. Keď už boli trate pripravené, asi týždeň pred podujatím zavládlo v oblasti, tak ako v celej Európe bezoblačné počasie a teploty vystupovali cez deň vysoko nad nulu. No organizátorov ani takéto počasie nezaskočilo a ešte deň pred zahájením podujatia navážali nákladnými autami z pripravených hromád sneh na slnkom poškodené trate.
Nakoniec sa úsilie všetkých, ktorí prispeli k budovaniu tratí vyplatilo a po oba dni boli trasy pre 30 a 42 km preteky pripravené perfektne. Našťastie už v sobotu počas behu klasickou technikou pribudli oblaky a tak už navozený sneh vydržal aj na nedeľný pretek voľným štýlom.
Keď organizátori sľubovali niekoľko týždňov pred podujatím, že určite aj tento rok sa bežať bude, boli to odvážne slová, no neboli vyrieknuté do vetra. Napriek nepriaznivým predpovediam sa im podarilo pripraviť trate na veľmi dobrej úrovni a preteky boli uskutočnené podľa pôvodného rozpisu. Zo Slovenska sa podujatia zúčastnilo 22 pretekárov. Výsledky všetkých sú v priloženom obrázku.
Kompletné výsledky, fotografie a ďalšie informácie nájdete na:
oficiálnej stránke podujatia http://www.valcasies.com/en/?MAID=111&APP=13&LG=3&NMAX=2 .
Niekoľko priložených fotografií dokresľuje atmosféru vydareného podujatia.

Na záver chcem ešte raz vyjadriť obdiv a poďakovanie organizátorom 32. ročníka Gsieser Tal Lauf EUROLOPPET za veľmi dobre zvládnutie pretekov v náročných podmienkach. Nemuseli sme tak merať zbytočne viac ako 500 km trasu na obľúbené podujatie.

Danke/Grazie

Ešte týždeň pred začiatkom Bielej stopy bola situácia so snehom v Kremnických vrchoch dosť zúfalá. Aj keď na hrebeni ležalo do 40 cm snehu, tak v polohách pod 1000 metrov nad morom to miestami nebolo ani 10 cm. Keďže takéto podujatie nie je možné usporiadať bez toho aby sa dalo bežať na ucelenom okruhu, organizátori mali hlavu v smútku.

Vtedy sa ukázalo ako treba pristupovať k problémom so snehom. Aj bez veľkých finančných nákladov a nárokov na techniku prišla výzva Kremničanov na zorganizovanie dobrovoľníkov na nahadzovanie snehu v problémových úsekoch trate severného okruhu.
Víkend pred podujatím počas piatka a soboty tridsiatka chlapov spolu s organizátormi urobila kus práce, pomohli nahádzať na trasu dostatok snehu a aj s prispením necelých 10 cm snehu, ktorý cez víkend pripadol, bolo možné konštatovať, že pretek bude. Nádej prinášali aj prognózy o možnom intenzívnom snežení tesne pred podujatím ale na to sa spoliehať nedalo. Navyše ak by bolo toho snehu príliš veľa bude čakať OV ďalšia ťažká úloha, upraviť masu snehu tesne pred sobotným pretekom voľnou technikou.

Tieto prognózy nakoniec vyšli takmer do bodky. V priebehu štvrtka a potom najmä v piatok pribudlo v Kremnických vrchoch 40 cm čerstvého snehu. Takúto snehovú vrstvu utlačiť je takmer nemožné a tak mnohí čakali ako bude trať pripravená. Výstižný bol komentár Janky Gerekovej tesne pred štartom, že dnes sa budeme brodiť po kolená v snehu. Mýlila sa, nebrodili sme sa. Aj keď trať bola na niektorých miestach trochu mäkšia a hlbšia, zďaleka to neboli podmienky, ktoré mnohí očakávali. Organizátori pretekov makali celú noc aby trate čo najlepšie upravili. Podarilo sa im to takmer perfektne. Aj príroda sa trochu zľutovala a intenzívne sneženie s príchodom noci ustávalo, čo určite prispelo k optimistickejším vyhliadkam do nasledujúceho dňa.

V sobotu sa tak mohol odbehnúť za príjemného počasia pretek voľnou technikou v dĺžkach 24 a 35 kilometrov. Na trati výraznejšie fúkalo len na Peknej vyhliadke a najnáročnejší úsek bol práve obchvat zjazdovky, kde už po pár desiatkach pretekárov bola trať rozbitá. Tu sa predsa len nedal sneh v prudkom stúpaní utlačiť.

Takže aj ja som si hneď v prvej zákrute pre istotu pomohol „zadnou“ brzdou po tom, čo som vletel do asi metrového valu snehu. No potom to už išlo v pohode a miestami, tam kde bola trať prejdená širokým strojom viac krát, to bolo ideálne. Václavák, Cabanka, Kordícke sedlo a Široká. Tu som sa pred takmer štvorkilometrovým stúpaním prvý krát osviežil na občerstvovačke dúškami jonťáku. Po dlhom, takmer nepretržitom 6 km zjazde, ktorý začína zjazdom k Cabanke a je prerušený krátkym stúpaním od Strednej zvážnice prichádza od chaty Obrázok v Širokej prvá zaberačka v stúpaní k Vlčiemu vrchu s prevýšením takmer 200 metrov. V tomto stúpaní bola trať pomerne dobrá a dala sa nájsť tvrdšia stopa v ktorej sa celkom dobre korčuľovalo. Nasledovalo klesanie od Vlčieho vrchu, v Dirhábskom sedle ďalšia občerstvovačka, potom od Králickej doliny ďalšie stúpanie až po odbočku na Strednú, kde sme sa my „dlhí“ oddelili od „krátkych“, ktorí pokračovali priamo pod Václavák. Po strednej asi kilometrové klesanie a znovu trocha úľava. Trať veľmi dobrá. Potom ďalšie dlhé stúpanie až nad Cabanku, ktoré je dosť podobné tomu okolo Vlčieho vrchu aj keď sa to nezdá – 4 km 160 m prevýšenie.
Kilometre sú trochu hustejšie ako by sa patrilo a tak mám trochu zmiešané pocity ako to s tou dĺžkou trate bude. Pri Cabanke som využil ďalšie občerstvenie. Klesanie k Václaváku poskytne možnosť trochu zregenerovať – občerstvenie som ani tu neodmietol, keďže pred stúpaním na najvyšší bod trasy Pekná vyhliadka 1222 m n. m. už žiadna možnosť nebola a tento kopec predsa len budí rešpekt. Václavák som vybehol celkom sviežo, tu sa trasy dlhej a kratšej opäť stretli a tak bolo na trati veselšie. Na prekvapenie tento úsek bol trochu mäkší ako som očakával. Zjazd k tunelu, dve mierne prevýšenia a obchvat. Na 700 metroch dĺžky prevýšenie 70 metrov dá poriadne zabrať najmä od štvrtej zákruty až za búdu, teda vlastne bufet pri zjazdovke.
Príjemný zjazd od vysielača až do Bystrického sedla a keďže prostredie poznám veľmi dobre, viem, že ma čaká jeden dlhší a jeden kratší kopec. V tom prvom pred vrcholom ďalšia občerstvovačka ale tú ignorujem v domnení, že do cieľa mám už len asi 4 km s prevažným klesaním. Mýtny vrch, Kiar a zjazd, zákruta nazývaná SLON, sme na klasickej hornej päťke. Poznám to tu perfektne, idem po pamäti a rozkladám si sily na finiš. Trasa sa však stáča na dolnú päťku. Nevadí, záverečné stúpanie bude trochu nepríjemné ale zvládnem to. V zákrutách dolnej päťky idem v stope, rýchlosť sa blíži k 40 km/hod. Trochu riskujem ale finiš sa blíži, tak chcem, čo najviac ukrojiť z času. Kilometre a čas už nekontrolujem, spolieham sa na značenie.
Začínam stúpať a kúsok za miestom, kde sa opačným smerom odpája južný okruh je kilometrovník - 33. km, to sa mi zdá vzhľadom na blízkosť cieľa, ktorý odhadujem ani nie na 1 km, trochu málo. No čo, veď ani na iných pretekoch nie je značenie úplne ideálne.

Prebieham popri apartmánoch Relaxu a zbieram posledné sily na záverečný finiš. Som na druhom konci štadióna, čaká ma ľavotočivá zákruta a už len cieľová rovinka... Myslel som si.
Lenže v mieste, kde by som mal vybehnúť na štadión je plot, trať sa znova vracia na bežecký okruh, tento krát v smere hornej päťky. Okamžite viem, že ma čakajú minimálne dva, po viac ako 30-tich kilometroch, naozaj ťažké kopce. V duchu nadávam, spomeniem si na značku 33 km, tak sa zmierujem s tým, že v čase, keď som kalkuloval s asi 200 metrovým finišom musím ešte absolvovať asi 1,5 km do cieľa. Na miernom zjazde pred prvým stúpaním sa teda znova trochu zotavím a naberám posledné sily. V duchu rozmýšľam kde sa trať stočí smerom k štadiónu. Niekde po vybehnutí na kopec je 34. km, tak ešte jeden. Spolubojovníci šomrú spolu so mnou, no nič, musíme to dobojovať. Očakávam najbližšiu odbočku vľavo pod Bystrické sedlo a ešte jeden prudký kopec.
Nestačím sa čudovať, keď míňame najskôr prvú a potom aj druhú odbočku a trať pokračuje stále po hornej päťke. Teraz mi je už jasné keď v najstrmšom stúpaní tohto okruhu objavujem km 35. ,že niečo nie je v poriadku. Ďalej sa už trať musí stočiť na vrchole stúpania doľava. Je to tak, až teraz príde aká taká úľava aj keď meliem z posledných síl.

Zjazd, ŤAVA, Bystrické sedlo, tu sa opäť stretávame s 24-kármi, posledné mierne stúpania, záverečný kopček k štadiónu, medzitým ešte km 36 a či tam bola aj 37-mička, to si už nepamätám. V duchu preklínam toho, kto oznámil, že bežíme 35-ťku a nakoniec nám nameral 37 kilometrov a úplne vypľutý padám do cieľa. Mám to konečne za sebou. S časom pri vzdialenosti 37 km som aj celkom spokojný...

Nakoniec to bolo celé trochu inak. Tých kilometrov bolo 35,4 a vypiekol s nami všetkými (teda asi s väčšinou) ten chlapík, srandista, ktorý rozhadzoval kilometrovníky po trati... Alebo to bola moja chyba, že som si podrobne nenaštudoval mapku trate? Teraz už s časom ani tak veľmi spokojný nie som. Čo už, o rok bude ďalší ročník, tak sa posnažím byť lepší.

V nedeľu mali svoj sviatok klasici. Na programe bola trať v dĺžke 30 km. V nedeľu bolo ešte krajšie počasie, viac slnka a bezvetrie. Trať bola perfektne upravená, natiahnuté 3 strojové stopy. Rozprávka.
Aj keď snehové podmienky nedovolili pripraviť podujatie v plnom profile, bol to vydarený a úspešný ročník. Mnohí sa určite už teraz tešia na ten nadchádzajúci. Ja prídem určite ak mi v tom nezabránia vážne okolnosti. Biela stopa je pre mňa srdcovka. Nie vždy všetko klapne na 100%, no nie je tomu inak ani na iných podujatiach v diaľkových behoch v zahraničí.

Prečo práve Biela stopa?
Biela stopa patrí rozhodne medzi profilovo najnáročnejšie podujatie v Európe a možno aj vo svete.

Len na Bielej stope získate od roku 2011 po absolvovaní nádhernú plaketu akú nezískate na žiadnom inom podujatí. Vynikajúca prezentácia Kremnice, Kremnickej mincovne a Slovenska. (obr. č.2)

Biela stopa je naša, prispieva k propagácii bežeckého lyžovania na Slovensku. Aj keď nie je tak sponzorovaná a propagovaná v médiách, je tu už 42 rokov a potrebuje podporu celej bežkárskej verejnosti. Aj cez Bielu stopu dávame najavo, že sme tu, je nás dosť a tento šport si zaslúži podporu.

Biela stopa a bežecké lyžovanie ma naučilo zmeniť životný štýl.
Preto Biela stopa!

Vďaka patrí všetkým, ktorí toto podujatie organizujú, podporujú a propagujú.
Dovidenia pri 43. Ročníku Bielej stopy v roku 2016.

Situácia okolo prípravy tratí na tohtoročný pretek Biela Stopa je vzhľadom na nízku snehovú pokrývku v nižších polohách dosť komlikovaná,rozhodli sme sa podať pomocnú ruku,ktorá nebola zo strany BS odmietnutá.Už včera poobede boli chlapci nahadzovať sneh popri potoku pred Širokou,následne bol úsek upravený adaptérom.Problematický je úsek Široká-Vlčí vrch,kde sú miesta iba s tenkou vrstvou ľadu.Popri trati je však snehu dostatok,rozhodli sme sa preto spolu s OV BS tento úsek nahádzať a navoziť sneh.
Dovoľujem si týmto vyzvať a poprosiť všetkých našich priaznivcov,ktorí by mali chuť pomôcť, aby ste tak urobili.Brigády sú dohodnuté dve:v piatok 23.1.o 13,00 hod a v sobotu 24.1 o 9,00 hod so stretnutím pred garážou BS pod vstupom do Relax centra na Skalke.Kto by chcel prísť neskôr,bude samozrejme vítaný,len sa treba presunúť pod Vlčí vrch.Kto môže,nech si zoberie lopatu,kto nebude mať,dostane ju pri garáži.Náradie,batohy a občerstvenie Vám bude odvezené za skútrom vo vani na sneh,rovnako aj naspäť.Ak potrebujete viac info,kľudne volajte na moje t.č.0907858639.
Chcem sa vopred úprimne poďakovať všetkým,ktorí nám prídu pomôcť.Zastavte sa či už pred alebo aj po brigáde v predajni Cyklo-Santé na čaj,kávu.Každému dáme navyše aspoň malú pozornosť.Ešte raz všetkým ďakujem.
Roman Béreš<br><br>

Po ročnej odmlke sa blíži ďalší ročník najväčšieho masového podujatia v diaľkových behoch na lyžiach na Slovensku, Biela stopa Euroloppet, ktoré sa uskutoční 31.1. a 1.2. 2015 na Skalke v Kremnických vrchoch.
Po mizernej minuloročnej zime tu máme trochu menej mizernú tohtoročnú sezónu. Január sa blíži ku koncu a ako tak bežkovať sa dá len vo výškach cca 1000 m. n. morom a vyššie. Bolo krátke obdobie, keď sa dalo na bežkách absolvovať pár dní aj v nižších polohách. Aj keď zima ešte nekončí, zdá sa, že nebude patriť medzi tie lepšie.
V Kremnických vrchoch, kde sa už o 10 dní uskutoční ( veríme že áno) 42. Ročník podujatia Euroloppet – Biela stopa majú organizátori problémy so snehom. Aj keď na hrebeni je ho do 40 cm už o pár desiatok metrov nižšie, najmä v lesných častiach tratí centimetre rapídne ubúdajú.
Ak nepribudne do pretekov aspoň 20 - 30 cm snehu v tých nižších partiách, budú musieť organizátori trate redukovať. V takom prípade bude treba na niektorých úsekoch dohádzať, doviesť na trať sneh aby mohol byť použitý aspoň nejaký okruh na severnej časti tratí.
V článku na http://www.euroloppet.sk/historia.html sa môžeme dočítať, že v 2. Ročníku podujatia Biela stopa SNP museli organizátori naviesť na trať 1 800 m3 snehu ! Viete si predstaviť to množstvo? No ale dnes je na Slovensku iná doba.
Aj v iných strediskách, v ktorých sa konajú podujatia v behoch na lyžiach majú starosti so snehom. Ako sme sa mohli dočítať v snehových správach, v talianskom stredisku Toblach, prírodného snehu je tam len do 5 cm ale sneh na tratiach pribúda – navážajú ho nákladnými autami. Aj v Južnom Tyrolsku, podľa informácií od organizátorov podujatia Gsiesertal Lauf je zatiaľ s odretými ušami do 10 cm snehu ale každým týždňom k tratiam pribúdajú nové kilometre a podujatie bude aj keby „traktory padali“ ( The Gsiesertal Lauf Race has never failed to take place and this year will be no different! ) http://blogen.valcasies.com/2015/01/08/09-01-15-extension-to-ski-trail/. V nemeckom Klingenthali museli pretek Euroloppet preložiť na marec.
Takže žiadna sláva to nie je vo väčšine stredísk bežeckého lyžovania.

Ako to teda vyzerá na Skalke dnes, 10 dní pred pretekmi.
V štartovnej listine je prihlásených 427 pretekárov. Nič výnimočné, aj v predošlých ročníkoch sa väčšia polovica registrovala až v poslednom týždni. Pripomínam, že tí, ktorí mali zaplatené štartovné na minuloročný pretek a chcú využiť zvýhodnené 10 eurové štartovné, musia túto sumu uhradiť do 25. januára.
Na FB skupine Biela stopa dnes informoval predseda OV BS Viktor Halíř ( kto nemá FB, tak ako by ani nežil )o tom, že Organizačný výbor oznámi v pondelok v akom profile sa BS uskutoční. Tak isto informuje, že organizujú dobrovoľníkov na nahadzovanie tratí.

Na oficiálnej webovej stránke BS sú uvedené pre tento ročník nasledovné novinky:
________________________________________
19.1.2015 Majstrovstvá ČeskoSlovenska diaľkových behov na lyžiach
Pretekov sa zúčastnia občania Česka a Slovenska, ktorí sa prihlásia na Bielu stopu - preteky freestyle 45 km (koná sa v sobotu 31.1.2015) a Šumavský skimaratón - preteky 45 km klasicky (koná sa v nedeľu 22.2.2015). Vyhodnotení budú pretekári, ktorí absolvovali oba preteky podľa súčtu časov z oboch pretekov. Ocenení budú traja najlepší muži a tri najlepšie ženy v dvoch kategóriách. Na Majstrovstvá ČS sa netreba špeciálne prihlasovať, stačí oba preteky absolvovať.
________________________________________
19.1.2015 Tímové vyhodnotenia
Ide o vyhodnotenie najlepších pretekárov z tímu, napr. firemné preteky, klubové preteky atď. Pretekári sa prihlásia prostredníctvom on-line prihlášky je len potrebné, aby tím mal rovnaký názov klubu a pri prezentácii si tím dohodol pravidlá vyhodnotenia tímových pretekov (kategórie, rozsah, atď). Tím po odbehnutí dostane výsledky podľa dohodnutých pravidiel pri prezentácii. Vyhodnotenie a ocenenie najlepších si robí organizátor tímových pretekov bez asistencie BS.
________________________________________
19.1.2015 Skupinový beh
prihlásiť sa môžu 3 až 5 členné skupiny, bez rozdielu pohlavia a veku. Na výber sú trate v sobotu 25 km voľnou technikou alebo v nedeľu 30 km klasickou technikou. Vyhrá skupina s najrýchlejším časom, ktorý tvorí súčet troch najlepších časov, pretekárov skupiny. Ocenené budú 3 skupiny vecnými cenami v sobotu aj v nedeľu. Členovia skupiny sa prihlásia cez on-line prihlášku na preteky, je potrebné, aby skupina mala rovnaký názov klubu, zaškrtnuté preteky (BS freestyle 25km FS alebo BS classic 30km ) a pri prezentácii si nahlásili názov skupiny a jej členov. Štartovné platia pretekári samostatne, podľa cenníka. Štartovné čísla dostanú pretekári zo sady určenej na trať a budú vyhodnotení aj individuálne.
Toľko teda môj pohľad na blížiaci sa 42. Ročník Bielej stopy a aktuálne dostupné informácie od organizátorov.
Prognózy ( myslím teda dlhodobé predpovede ) dnes sľubujú, že by dokonca organizátorom mohol spôsobiť problém opačný extrém a to je nadbytok snehu, pretože podľa dnešnej situácie by mohlo do začiatku pretekov spadnúť 1-3 dni pred podujatím až viac ako pol metra snehu. Panika je však zatiaľ neodôvodnená, pretože je to ešte veľmi ďaleko na serióznu predpoveď ale treba počítať aj s takýmto variantom.

Želám nám všetkým, ktorí sa pretekov zúčastníme a samozrejme aj organizátorom aby sa počasie nezbláznilo a podujatie sa mohlo uskutočniť v čo najlepších podmienkach.

Aktualizované 27.1.2015
To že sa 42. ročník Bielej stopy uskutoční je už jasné.
Už dnes sú trate na severnom okruhu dostatočne pripravené na podujatie. Podľa zatiaľ neoficiálnych informácií bude trasa sobotného preteku FT skrátená na 35 km a mal by sa ísť severný okruh s odbočením na strednú zvážnicu znova cez Kordícke sedlo späť na Skalku, kde sa ešte na FIS tratiach pôjde 5 km okruh. Vážnejší problém môže spôsobiť očakávané intenzívne sneženie tesne pred pretekom vo štvrtok a najmä v piatok, keď má spadnúť 30 až 40 cm nového snehu. Tentokrát by sme uvítali ak by sa predpovede nesplnili a bolo toho snehu menej. Bude to ale v každom prípade tvrdá makačka pre organizátorov aby trate upravili.
Na obr. č. 2 je predpokladaný vývoj snehovej prikrývky na víkend. Podrobnejšie môžete aktualizovaný vývoj počasia sledovať v článku http://www.bezkar.sk/clanok.php?id=356

29. 1. 2015
Tak snáď sneženie dnes a zajtra bude oproti predpokladom miernejšie a nespadne viac ako 30 cm snehu.

V poradí druhé podujatie zo seriálu EUROLOPPET v nemeckom Klingenthali museli usporiadatelia pre nedostatok snehu preložiť. Pôvodný termín konania podujatia 24. a 25. januára. 2015 presunuli na 7. a 8. marca 2015. Priebeh tejto zimy začína pripomínať tú predošlú, keď z dôvodu nedostatku snehu museli niektoré preteky v diaľkových behoch buď zrušiť alebo výrazne zredukovať. Pripomeniem len niekoľko. Z EUROLOPPETU to boli Biela stopa, Kammlauf, Koasalauf, Skadi Loppet, ktoré boli úplne zrušené, ďalšie boli redukované. Z WORLDLOPPETU sa neuskutočnila Jizerská 50-tka, Tartu marathon... Ďalšie podujatia sa konali len s obrovskými problémami na hranici regulárnosti ako Koenig Ludwig Lauf či Bieg Piastów.
V mnohých strediskách ešte stále čakajú na snehovú nádielku a veria, že do začiatku podujatí spadne dostatok snehu.
Naše domáce podujatie Biela stopa je zrejme už z najhoršieho vonku a preteky sa s najväčšou pravdepodobnosťou uskutočnia aj keď je otázka či sa podarí usporiadať ich v plnom profile. Keďže aj v Kremnických vrchoch je pod hranicou 1000 metrov stále nedostatok snehu. Kritickým je najmä Široká na severnom okruhu, ktorá leží vo výške okolo 900 metrov nad morom a veľká časť južného okruhu v lesnatých úsekoch v okolí Zolovej chaty teda úsekoch ležiacich vo výške okolo 1000 m. nad morom. Ak na hrebeni je dnes 40 cm snehu, v tých spomínaných problémových úsekoch je to len do 10 cm.
Predpovede počasia na najbližší týždeň nesľubujú výdatnejší prírastok snehu pod hranicou 1000 metrov nad morom. Organizátori tak s najväčšou pravdepodobnosťou budú musieť improvizovať a pripraviť preteky v obmedzenom rozsahu. Do podujatia už zostáva len niečo menej ako dva týždne.

Už za dva měsíce odstartuje 48. ročník Jizerské 50 a stejně jako v předchozích letech se největší závod v běhu na lyžích ve střední Evropě těší obrovskému zájmu závodníků z celého světa: aktuálně totiž zbývá už jen desetina startovních čísel a je tak těsně před vyprodáním.

Pořadatelé závodu uzavřou startovní listinu v průběhu listopadu.
Jizerská 50 se pojede v České republice v Bedřichově v termínu 9.-11. ledna 2015 a nabídne tradiční menu. Hlavní závod na 50 km klasicky v neděli 11. ledna, o den dříve Intersport Jizerskou 25 na 25 kilometrů klasicky a v pátek 9. ledna Volkswagen Bedřichovskou 30 volným stylem. Víkend zahrnuje i dětské závody, firemní štafetu, slavnostní zahájení se závodem historických lyžařů a také koncert.

Online registrace probíhají na webových stránkách www.jiz50.cz do konce roku nebo do naplnění kapacity jednotlivých závodů. Více naleznete na www.jiz50.cz, kde je možné objednat i ubytování a další doplňkové služby.

Šárka Kulhánková
Jizerská 50

Jak jsme nevyhráli letošní Jizerskou 50...

Zase nám to letos nevyšlo... Členové týmu BORCI zdar! si letos, pravda, dělali objektivní ambice na úspěch v našem největším běžkařském závodě, konajíc se tradičně v lednu v Jizerských horách, leč očekávaný úspěch se nakonec změnil v tendence k úvahám, kde by se dalo naše úžasné běžkařské vybavení ještě aspoň za něco prodat... Já jsem ale nakonec zažil pro tuzemce pocity v podstatě letos nepoznané, protože kam jsem se přes zimu z republiky hnul, tam mě čekalo od sv. Petra nefalšované sněžení.. Ano, tato instituce, ve spojení s teplotou kolem nuly, nemůže nadrženého běžkařského nadšence kvůli nemožnosti namazat správný odrazový vosk a také následné absenci běžkařské stopy stoprocentně potěšit, ale alespoň zaručuje pohled na bílé prostranství - a co by aspoň za toto kdejaký účastník loňské Jizerské letos dal... A tento trend se uplatnil, jak také jinak, i na jubilejním 90. ročníku slavného závodu na 90 kilometrů zvaném Vasův běh, na který jsme se společně s členy našeho týmu Martinem a Kamčou vydali... A to jsme si původně do Švédska chtěli vyjet pro zlepšení nálady, pro krásné projetí v hluboké promrzlé stopě...

Musím říct, že zážitky z devadesátého Vasáku si budeme skutečně pamatovat, neb zejména ty přímo ze závodu se nám vrývaly do paměti opravdu dlouho... A např. u mne, kdyby to snad mělo být ještě o trošku déle, už by tam mohly být zaryté natolik, že bych možná tento report už nikdy nenapsal... Ale je fakt, že pojem "dlouho" byl pro letošní Vasák tak nějak typický.. Dlouho jsme čekali na potvrzení, jestli se vůbec pojede, jaksi nezvykle dlouho se taky jelo autem na start... Ale s tímto zase máme spojený jeden z nejhezčích zážitků z letošního Vasáku, takového typu, že pokud se ho člověk dočká, prostě nemůže tento v reportu nevzpomenout... Před Sälenem je o půl šesté ráno kolona jak blázen, a jako blázni se také chovají někteří řidiči, ochotní udělat cokoli, aby jejich spolucestující, t.č. tzv. slavní účastnící slavného Vasova běhu, byli na startu co nejdříve, vědomi si zdejší zákonitosti, že kdo dřív přijede, ten na startu ve své kóji lépe stojí. A tak se někteří dokonce pouští do předjíždění, nemajíce poté kam uhnout protijedoucímu autu či autobusu, mířící zrovna opačným směrem... Ano, v podstatě z každého stojícího dopravního prostředku, mířícího na start, je nervozitka trošku patrná.. Ne však z našeho. My totiž narážíme na toho pravého! Ono to bylo tak. S Kamčou a Martinem okupujeme zadní sedadlo našeho Tranzitu, před námi sedí dva slovenští sportovci a jeden český, vpředu 2 pánové, kteří závod nepojedou. Kromě mých kolegů z týmu v podstatě nikoho neznám, ale pohoda, to vůbec nevadí - ono ve 4 ráno, po třech hodinách spánku, se stejně nikomu konverzovat moc nechce... Ale je tu jedna výjimka - na ranní dobu neskutečně živý český kolega, který jako by si řekl, že to ticho tak nenechá - a jal se s námi komunikovat... Nejdřív nenápadně, tu otázečka, tu poznámečka.. Tak nakonec i mě probírá jeho bezprostřednost a prostořekost, která v kontextu aktuálních událostí vyúsťuje v úsměv, až nakonec hlasitý smích celé posádky... "Už je mínus čtyři, nebo ještě pořád mínus tři, pane řidiči" "Pořád mínus tři" "Hm, ten teploměr na autě vám asi nefunguje, ne?" Pouští se i do našich slovenských spoluobčanů, naštěstí ti, v době konfliktu mezi Ruskem a Ukrajinou, berou vše s nadhledem a v míru, naopak mu s úsměvem kontrují: "Víš ty čo, kdyby nebylo nás, tak bystě ani v Praze metro nemali..." "A proč ne?", ptá se přede mnou sedící spoluobčan. "Veď kdo myslíš, kdo to tam stavěl? Slováci!" Kolega zakroutí hlavou: "Ne! Fakt?", nevěří. "No veď ti to povedám". Mládenec ještě chvíli vstřebává zjištěné skutečnosti, ale nakonec s maximální upřímností a pokorou prohlašuje: "Tak děkujem!" Já opravdu nevím, jak se ten chlapec jmenuje, jaké měl číslo a nakonec ani jak ten den dopadl, ale jedno vím jistě: ještě aspoň jednou bych ním chtěl jet na start velkého závodu! Taková pohoda! Nakonec zatímco ostatní, po zaparkování na rozlehlém parkovišti, s napětím a neklidem pro velké zpoždění rychle uchopovali své věci a upalovali na start, my jsme se z auta doslova vykutáleli, uslzení smíchy. Náš kolega měl totiž na závěr ještě antre: když jsme vyjížděli na parkoviště s dostatkem místa, s velkým uspokojením prohlásil: "Jé, tak to je super, tady perfektně zaparkujeme!" Pan řidič ho ale nepotěšil: "No jo, ale dle navigace je to na start ještě 4 kilometry". Mladíkovo pozitivní nadšení se okamžitě mění v dým, a svou hláškou představení zakončil: "No tak teď je to všechno v piči...".

No, pravda, dál už to moc taková sranda nebyla.. Jako by osud chtěl, aby každý účastník letošního jubilea prošel podmínkami jako král Vasa, vracejíc se léta páně 1520 do Mory zahájit povstání... Povstání žel asi 25 km před cílem s úspěchem zahájila i moje pravá paže, nechápajíc, proč má být neustále
namáhána tlačením zbytku těla kamsi do nekonečna přes sněhové oraniště. A tak se stalo, že jsem se téměř dostal na pozice poražených Dánů, neboť z jednou rukou se velká díra ve světě velkého lyžování prostě udělat nedá... Nakonec jsem se ale vyhoštění vyhnul a cílovou branou projel, ale co víc: zvládli jsme to všichni!! Martínek, Kamča a já, celý tým BORCI zdar! Velká věc se stala skutečností! A všichni s umístěním v první desítce (tisíc). Ale počkejte, darební jinochové! Jizerská 50 2015 už je v podstatě za rohem, a tentokrát už to tam prostě musíme vyhrát!

Ale snad ještě něco pozitivního! Mám na rukách všechny prsty! Ono to zase bylo tak. Před startem parádní náladička, pohoda, chichi chacha, no neseme věci na převlečení do připravených náklaďáků a kontejnerů, aby byly přepraveny do cíle a tam nám večer plně k dispozici. Batohy a pytle odevzdáváme, zase pohoda - a tu by se ve mně krve nedořezali... V batohu, t.č. nenávratně zapadlého mezi stovky jiných batohů v již uzavřeném kamionu, zůstaly moje rukavice, moje krásné, vymakané, závodní a taky hodně drahé rukavice! Sakra, co teď? S úlekem to vykládám Markétě, která závod nejede a jako akreditovaný novinář pouze na startu doprovází svého tatínka... "Hele, tak si vezmi moje, já je tolik nepotřebuji, když to nejedu..." Rukavice jsou červené, k modré kombinéze to zrovna nesedí. "Ještě že mám červené hůlky", říkám si, a nahlas moc děkuji... Já bych dopadl, vážení, je nemít... Asi jak Němci v Rusku... Takže doporučuji - buďte obezřetní! Nebo na startu volejte Markétu - ale mějte červené hůlky...

BORCI zdar! SKOL, Libor Hlaváč