nová registrácia   zabudnuté heslo meno: heslo:
Euroloppet | 2.2.2015 | Karol Kováč | Čítané 1698x | 5 príspevkov v diskusii
Aký bol 42. ročník Bielej stopy Euroloppet
Nielen moje vyznanie, dojmy a postrehy na trati 35 km FT

Ešte týždeň pred začiatkom Bielej stopy bola situácia so snehom v Kremnických vrchoch dosť zúfalá. Aj keď na hrebeni ležalo do 40 cm snehu, tak v polohách pod 1000 metrov nad morom to miestami nebolo ani 10 cm. Keďže takéto podujatie nie je možné usporiadať bez toho aby sa dalo bežať na ucelenom okruhu, organizátori mali hlavu v smútku.

Vtedy sa ukázalo ako treba pristupovať k problémom so snehom. Aj bez veľkých finančných nákladov a nárokov na techniku prišla výzva Kremničanov na zorganizovanie dobrovoľníkov na nahadzovanie snehu v problémových úsekoch trate severného okruhu.
Víkend pred podujatím počas piatka a soboty tridsiatka chlapov spolu s organizátormi urobila kus práce, pomohli nahádzať na trasu dostatok snehu a aj s prispením necelých 10 cm snehu, ktorý cez víkend pripadol, bolo možné konštatovať, že pretek bude. Nádej prinášali aj prognózy o možnom intenzívnom snežení tesne pred podujatím ale na to sa spoliehať nedalo. Navyše ak by bolo toho snehu príliš veľa bude čakať OV ďalšia ťažká úloha, upraviť masu snehu tesne pred sobotným pretekom voľnou technikou.

Tieto prognózy nakoniec vyšli takmer do bodky. V priebehu štvrtka a potom najmä v piatok pribudlo v Kremnických vrchoch 40 cm čerstvého snehu. Takúto snehovú vrstvu utlačiť je takmer nemožné a tak mnohí čakali ako bude trať pripravená. Výstižný bol komentár Janky Gerekovej tesne pred štartom, že dnes sa budeme brodiť po kolená v snehu. Mýlila sa, nebrodili sme sa. Aj keď trať bola na niektorých miestach trochu mäkšia a hlbšia, zďaleka to neboli podmienky, ktoré mnohí očakávali. Organizátori pretekov makali celú noc aby trate čo najlepšie upravili. Podarilo sa im to takmer perfektne. Aj príroda sa trochu zľutovala a intenzívne sneženie s príchodom noci ustávalo, čo určite prispelo k optimistickejším vyhliadkam do nasledujúceho dňa.

V sobotu sa tak mohol odbehnúť za príjemného počasia pretek voľnou technikou v dĺžkach 24 a 35 kilometrov. Na trati výraznejšie fúkalo len na Peknej vyhliadke a najnáročnejší úsek bol práve obchvat zjazdovky, kde už po pár desiatkach pretekárov bola trať rozbitá. Tu sa predsa len nedal sneh v prudkom stúpaní utlačiť.

Takže aj ja som si hneď v prvej zákrute pre istotu pomohol „zadnou“ brzdou po tom, čo som vletel do asi metrového valu snehu. No potom to už išlo v pohode a miestami, tam kde bola trať prejdená širokým strojom viac krát, to bolo ideálne. Václavák, Cabanka, Kordícke sedlo a Široká. Tu som sa pred takmer štvorkilometrovým stúpaním prvý krát osviežil na občerstvovačke dúškami jonťáku. Po dlhom, takmer nepretržitom 6 km zjazde, ktorý začína zjazdom k Cabanke a je prerušený krátkym stúpaním od Strednej zvážnice prichádza od chaty Obrázok v Širokej prvá zaberačka v stúpaní k Vlčiemu vrchu s prevýšením takmer 200 metrov. V tomto stúpaní bola trať pomerne dobrá a dala sa nájsť tvrdšia stopa v ktorej sa celkom dobre korčuľovalo. Nasledovalo klesanie od Vlčieho vrchu, v Dirhábskom sedle ďalšia občerstvovačka, potom od Králickej doliny ďalšie stúpanie až po odbočku na Strednú, kde sme sa my „dlhí“ oddelili od „krátkych“, ktorí pokračovali priamo pod Václavák. Po strednej asi kilometrové klesanie a znovu trocha úľava. Trať veľmi dobrá. Potom ďalšie dlhé stúpanie až nad Cabanku, ktoré je dosť podobné tomu okolo Vlčieho vrchu aj keď sa to nezdá – 4 km 160 m prevýšenie.
Kilometre sú trochu hustejšie ako by sa patrilo a tak mám trochu zmiešané pocity ako to s tou dĺžkou trate bude. Pri Cabanke som využil ďalšie občerstvenie. Klesanie k Václaváku poskytne možnosť trochu zregenerovať – občerstvenie som ani tu neodmietol, keďže pred stúpaním na najvyšší bod trasy Pekná vyhliadka 1222 m n. m. už žiadna možnosť nebola a tento kopec predsa len budí rešpekt. Václavák som vybehol celkom sviežo, tu sa trasy dlhej a kratšej opäť stretli a tak bolo na trati veselšie. Na prekvapenie tento úsek bol trochu mäkší ako som očakával. Zjazd k tunelu, dve mierne prevýšenia a obchvat. Na 700 metroch dĺžky prevýšenie 70 metrov dá poriadne zabrať najmä od štvrtej zákruty až za búdu, teda vlastne bufet pri zjazdovke.
Príjemný zjazd od vysielača až do Bystrického sedla a keďže prostredie poznám veľmi dobre, viem, že ma čaká jeden dlhší a jeden kratší kopec. V tom prvom pred vrcholom ďalšia občerstvovačka ale tú ignorujem v domnení, že do cieľa mám už len asi 4 km s prevažným klesaním. Mýtny vrch, Kiar a zjazd, zákruta nazývaná SLON, sme na klasickej hornej päťke. Poznám to tu perfektne, idem po pamäti a rozkladám si sily na finiš. Trasa sa však stáča na dolnú päťku. Nevadí, záverečné stúpanie bude trochu nepríjemné ale zvládnem to. V zákrutách dolnej päťky idem v stope, rýchlosť sa blíži k 40 km/hod. Trochu riskujem ale finiš sa blíži, tak chcem, čo najviac ukrojiť z času. Kilometre a čas už nekontrolujem, spolieham sa na značenie.
Začínam stúpať a kúsok za miestom, kde sa opačným smerom odpája južný okruh je kilometrovník - 33. km, to sa mi zdá vzhľadom na blízkosť cieľa, ktorý odhadujem ani nie na 1 km, trochu málo. No čo, veď ani na iných pretekoch nie je značenie úplne ideálne.

Prebieham popri apartmánoch Relaxu a zbieram posledné sily na záverečný finiš. Som na druhom konci štadióna, čaká ma ľavotočivá zákruta a už len cieľová rovinka... Myslel som si.
Lenže v mieste, kde by som mal vybehnúť na štadión je plot, trať sa znova vracia na bežecký okruh, tento krát v smere hornej päťky. Okamžite viem, že ma čakajú minimálne dva, po viac ako 30-tich kilometroch, naozaj ťažké kopce. V duchu nadávam, spomeniem si na značku 33 km, tak sa zmierujem s tým, že v čase, keď som kalkuloval s asi 200 metrovým finišom musím ešte absolvovať asi 1,5 km do cieľa. Na miernom zjazde pred prvým stúpaním sa teda znova trochu zotavím a naberám posledné sily. V duchu rozmýšľam kde sa trať stočí smerom k štadiónu. Niekde po vybehnutí na kopec je 34. km, tak ešte jeden. Spolubojovníci šomrú spolu so mnou, no nič, musíme to dobojovať. Očakávam najbližšiu odbočku vľavo pod Bystrické sedlo a ešte jeden prudký kopec.
Nestačím sa čudovať, keď míňame najskôr prvú a potom aj druhú odbočku a trať pokračuje stále po hornej päťke. Teraz mi je už jasné keď v najstrmšom stúpaní tohto okruhu objavujem km 35. ,že niečo nie je v poriadku. Ďalej sa už trať musí stočiť na vrchole stúpania doľava. Je to tak, až teraz príde aká taká úľava aj keď meliem z posledných síl.

Zjazd, ŤAVA, Bystrické sedlo, tu sa opäť stretávame s 24-kármi, posledné mierne stúpania, záverečný kopček k štadiónu, medzitým ešte km 36 a či tam bola aj 37-mička, to si už nepamätám. V duchu preklínam toho, kto oznámil, že bežíme 35-ťku a nakoniec nám nameral 37 kilometrov a úplne vypľutý padám do cieľa. Mám to konečne za sebou. S časom pri vzdialenosti 37 km som aj celkom spokojný...

Nakoniec to bolo celé trochu inak. Tých kilometrov bolo 35,4 a vypiekol s nami všetkými (teda asi s väčšinou) ten chlapík, srandista, ktorý rozhadzoval kilometrovníky po trati... Alebo to bola moja chyba, že som si podrobne nenaštudoval mapku trate? Teraz už s časom ani tak veľmi spokojný nie som. Čo už, o rok bude ďalší ročník, tak sa posnažím byť lepší.

V nedeľu mali svoj sviatok klasici. Na programe bola trať v dĺžke 30 km. V nedeľu bolo ešte krajšie počasie, viac slnka a bezvetrie. Trať bola perfektne upravená, natiahnuté 3 strojové stopy. Rozprávka.
Aj keď snehové podmienky nedovolili pripraviť podujatie v plnom profile, bol to vydarený a úspešný ročník. Mnohí sa určite už teraz tešia na ten nadchádzajúci. Ja prídem určite ak mi v tom nezabránia vážne okolnosti. Biela stopa je pre mňa srdcovka. Nie vždy všetko klapne na 100%, no nie je tomu inak ani na iných podujatiach v diaľkových behoch v zahraničí.

Prečo práve Biela stopa?
Biela stopa patrí rozhodne medzi profilovo najnáročnejšie podujatie v Európe a možno aj vo svete.

Len na Bielej stope získate od roku 2011 po absolvovaní nádhernú plaketu akú nezískate na žiadnom inom podujatí. Vynikajúca prezentácia Kremnice, Kremnickej mincovne a Slovenska. (obr. č.2)

Biela stopa je naša, prispieva k propagácii bežeckého lyžovania na Slovensku. Aj keď nie je tak sponzorovaná a propagovaná v médiách, je tu už 42 rokov a potrebuje podporu celej bežkárskej verejnosti. Aj cez Bielu stopu dávame najavo, že sme tu, je nás dosť a tento šport si zaslúži podporu.

Biela stopa a bežecké lyžovanie ma naučilo zmeniť životný štýl.
Preto Biela stopa!

Vďaka patrí všetkým, ktorí toto podujatie organizujú, podporujú a propagujú.
Dovidenia pri 43. Ročníku Bielej stopy v roku 2016.







Diskusia k článku (5 príspevkov)

 
Matobb (03.2. | 11:04) Ja som absolvoval 25 km trať a v podstate vo všetkom súhlasím s Karolom. Popravde, čakal som omnoho horšie podmienky a mäkšiu trať. Najhorší úsek bol ten, ktorý sme išli iba my na 25 km - teda od odbočky na strednú po občerstvovačku pod Václavákom. Tam to bolo dosť mäkké a ešte bola v strede taká vlna po úprave takže špička pravej bežky vbiehala do tej vlny. Vpravo bola zase stopa na klasiku...takže buď som sa trápil s tou vlnou, alebo som musel ničiť stopu klasikárom...Tiež som počul pripomienky k dlhšej trati, zlému značeniu kilometrov a tomu záverečnému točeniu sa po okruhoch, kde sú síce kratšie, ale strmé stúpania. Po tých kilometroch v nohách s nádejou, že cieľ je už na rohom, je to mimoriadne náročná hlavne na psychiku sa znovu otočiť od cieľa a ísť si dať ešte pár stupákov... Inak veľká spokojnosť, obed v škole tiež výborný. Nechýbalo mi nič okrem kondície :)  
jozo (04.2. | 11:30) Ja, ako už tradične bol som v pretekárskom poli po oba dni, v skejte na 35 km i v klasike. Vzdávam úctu, obdiv a poďakovanie organizátorom, všetkým tým, ktorí väčšou či menšou mierou prispeli k zdarnému priebehu 42. Bielej stopy! Jožo Mecele, Stará Kremnička, Slovalco Žiar   
ps7391 (04.2. | 13:56) Ja som absolvoval aj 25-ku v sobotu aj 30-ku v nedelu. A mozem suhlasit, ze takto pripravene trate, hlavne v nedelu, klobuk dolu. Clovek si to naramne uzil. Bol som tentorok aj na Jizerke ale kedze to je masovka a neprialo ani pocasie tak stopy na klasiku skor neboli alebo boli rozbite a zamrznute (aspon pre tych zo startovnym cislom 3000 a vyssie). Tymto aj chcem organizatorom BS vyslovit naozaj pochvalu za tak kvalitne trate. Este raz dakujem za skvely zazitok.  
jozo (04.2. | 14:25) 42. roč. Bielej stopy v Kremnických vrchoch pohľadom Televízie TA3 i v rozhovore s Ivom Ivaničom, predsedom TJ Biela stopa Kremnica a predsedom Bežeckého úseku Slovenskej lyžiarskej asociácie (SLA): http://www.ta3.com/clanok/1055548/rozhovor-s-i-ivanicom-o-42-rocniku-bielej-stopy.html  
jozo (12.2. | 13:20) Mám vážne pochybnosti, že Ján Šimčisko (roč. nar. 1937) dosiahol taký čas, ako uvádza výsledková listina na 35 km voľne - 128. miesto v abs. poradí mužov, čas 3:20:04. Musel by sa stať zázrak. Viem, o ktorého pretekára sa jedná. Buď na jeho meno štartoval iný pretekár, alebo Janko podvádzal a skrátil si trať. Nie je to ako priama výtka na časomieru a spracovanie výsledkov a na organizátora. Viem, že nie je jednoduché sa vyrovnať s takýmto problémom. Je to možno námet, ako do budúcna vylepšiť systém rozhodcovských kontrol na trati, časomerných kontrol na trati a ako vylepšiť možnosť preregistrovať sa pred štartom na toho pretekára, ktorý skutočne beží. Samozrejme, kontrolovať totožnosť pretekára na štarte, to sa nedá. Keď sa jedná o preteky a nie turistický pochod, tak by sa malo k takému problému pristupovať. Možno námet na diskusiu. Čo s tým do budúcna. Jozef Mecele  
 
 



© RK Service 2009-2016                kontakt:adminbezkar.sk