Na tratiach Bielej stopy sa na Skalke pri Kremnici uskutočnil ďalší ročník horského cyklomaratónu pod názvom BikeandRoll. Pretekalo sa na tratiach 25 a 50 km. Preteky, ktoré organizovala TJ Biela stopa sú súčasťou regionálnej série pretekov "MiddleSlovakia BCF Cup" spolu s Vlkohronom a Zelenou stopou.
Tiež sú súčasťou Stopathlonu, do ktorého sú zaradené aj tradičná Biela stopa v behu na lyžiach a bežecké preteky Run a Walk. Účastníci všetkých troch pretekov budú vyhodnotení.

Fotografie zo štartu a prejazdom cez Frajungy na trati 50 km si môžete pozrieť na stránke FB Bežkára - https://www.facebook.com/bezkar.sk/

Na záver bežkárskej sezóny sme sa vybrali na ostrov Island, na jeho severozápadnu časť, do mestečka Ísafjordur. Tu sa konali bežkárske preteky zaradené do seriálu Worldlopette.
Po prílete nás privítalo klasické počasie: silný nárazový vietor a časté dažďové prehánky. Okolie letiska bolo bez snehu. Presunuli sme sa do miesta konania pretekov, do mestečka Ísafjordur vzdialeného od letiska v Keflaviku asi 450km.
Vo štvrtok sme boli skúšať miestne trate. Silno fúkalo, pršalo a bola hmla. Veľa sme nevideli. Trápili sme sa s dažďom a nárazmi vetra. Nevedeli sme si predstaviť, ako v takomto počasí budeme behať. Ešte že tam bol bufet a miesto na prezlečenie. Trať bola náročná profilom i kvalitou snehu. Absolvovali sme prezentáciu a párty pre držiteľov Worldloppet Master.
V piatok sme podnikli opäť cestu na tréning. Dažďové prehánky boli menšie, ale vietor sa stal našim stálym spoločníkom. Vo vyšších polohách pribudol i nový prachový sneh. Lyže nám dobre nestúpali, ale ani nejazdili z kopca. Bolo to frustrujúce pred prípravou lyží na preteky.
V deň pretekov nás prekvapilo slniečko a skoro jasná obloha. Na štart nás vyviezli autobusy organizátora. Vjazd súkromných vozidiel bol zakázaný. Trate boli po noci premrznuté, očakávali sme postupné otepľovanie. Domazali sme klistre a postavili sa do štartovacích koridorov podľa svojich ambícií na celkový čas. Na 50 km štartovalo päťsto pretekárov. S číslom 1 štartoval Peter Northug, bolo super vidieť takého pretekára v akcii. Počasie bolo prívetivé, slnečné s vetrom, na ktorý sme si už začali zvykať a čo je najdôležitejšie - nepršalo. Preteky mali zvláštnu atmosféru, skoro bez divákov okrem štartu a cieľa, ale s jazdiacimi skútrami. Bolo zakázané čokoľvek odhodiť mimo občerstvovacej stanice pod hrozbou penalizácie 15 min. Trať bola náročná profilom i rôznymi druhmi snehu, ale s krásnym záverečným 7,5km zjazdom do cieľa. Získali sme krásnu medailu a občerstvenie. Busom sme sa presunuli do športovej haly na vyhlásenie výsledkov a občerstvenie miestnymi špecialitami.
V nasledujúcich dňoch sme spoznali časť krásnej a rozmanitej prírody. Videli sme najznámejšie sopky, vodopády, gejzíry ,ľadovec, horúce pramene a zažili kúpanie v termálnom jazere. Počasie nám ukázalo svoju silu vetra a neustáleho dažďa a zároveň magický pokoj a krásu. Taký je Island.

Linka na fotky : http://lubos28.rajce.idnes.cz/Iceland_2017/

Rozhodnutie zúčastniť sa diaľkových pretekov na lyžiach vo Fínskom Laponsku padlo ešte pred začiatkom práve končiacej bežkárskej sezóny. S týmto nápadom prišiel kamarát Roman Rosipal a priznám sa, že som dlho neváhal a rozhodol som sa zúčastniť sa na tomto podujatí, ktoré bolo ešte pred pár rokmi zaradené aj do seriálu EUROLOPPET.

Preteky sa každoročne od roku 1978 organizujú v apríli, keď už aj na severe Fínska je zima miernejšia a vhodnejšia pre masové behy na lyžiach. Uskutočňujú sa v lyžiarskom stredisku Olos pri Muoniu v západnej časti Laponska za polárnym kruhom ako týždenný festival v behu na lyžiach. Organizátori ponúkajú možnosť štartovať na tratiach s rôznymi dĺžkami. Každý si tak môže vybrať trate s plnou, polovičnou, či štvrtinovou vzdialenosťou. Plná dĺžka tratí je 60, 50 a 80 km. Preteky sa organizujú každý druhý deň v poradí ako som uviedol. V tomto ročníku však pre kolíziu termínu s majstrovstvami Fínska v behu na lyžiach sa bežali prvé dva preteky na 60 a 50 km deň po dni a to 10. a 11. apríla. Tretí pretek bol naplánovaný na 13. apríla. Aj z tohto dôvodu som sa rozhodol vynechať pretek na 50 km a absolvovať 60 km trať v pondelok a 80 km vo štvrtok. Romana termínová zmena nerozhodila a dal si maximálny cieľ zvládnuť všetky 3 trate v priebehu štyroch dní. Pre mňa to bola výzva absolvovať v priebehu štyroch dní trate s dĺžkami, ktoré som v rámci pretekov ešte nikdy nebežal.

Na podujatie sme vyrazil z viedenského letiska 6.4.2017 smer Helsinki a Rovaniemi a ďalej autom do oblasti Muonia k jazeru Torassieppi a po dvoch dňoch k Jerisjärvi, kde sme mali zabezpečené ubytovanie na tichom mieste v priestrannej a dobre vybavenej chate so všetkým, čo sme na bežky potrebovali. Chata na brehu jazera bola vzdialená len niekoľko desiatok metrov od pravidelne upravovanej bežeckej stopy. Snehu bolo v celej oblasti dostatok, odhadujem prevažne od 50 až do 80 cm. Teplota sa počas pobytu pohybovala v rozmedzí -12 až +2 stupne no po väčšinu času to bolo cez deň cca -6 až -2 st. Vietor bol slabý a v priemere dosahoval okolo 2-4 m/s, len počas krátkej doby bol silnejší, do cca 7 m/s. Dni už sú v tejto dobe za polárnym kruhom pomerne dlhé, keď svitalo už okolo štvrtej hodiny ráno a súmrak nastal až po desiatej večer. Noc už v podstate nenastáva, pretože slnko nezapadá pod obzor dostatočne hlboko. Čas je oproti nášmu LSEČ posunutý o jednu hodinu dopredu. Bežecké stopy sú vedené po rozsiahlych rovinách zamrznutých jazier ale aj do kopcov, ktoré dosahujú v tejto oblasti nadmorskú výšku cca našich Malých Karpát, čiže cez 500 m n.m.
Hneď na druhý deň po príjazde sme neodolali a vybehli sme otestovať jeden z najťažších úsekov pretekov prvého dňa 60 km maratónu Keimiön kiekierö. Ďalší deň sme si boli pozrieť v rámci tréningu stredisko Olos, centrum podujatia.

1. deň 10.4.2017, Keimiön kiekierö, 60 km: Olos-Olos

V pondelok nás už čakal prvý pretek Keimiön kiekierö, 60 km okruh so štartom aj cieľom v Olose. Na štart o 10:30 sa postavilo 331 pretekárov prevažne so Škandinávskych krajín a najviac bolo domácich Fínov. Slovenské farby sme hájili iba Roman a ja. Pred pretekmi napadla nová vrstva vlhkého snehu cca 5 až 10 cm, čo nám značne skomplikovalo prípravu lyží. Napriek zbieraniu všetkých možných informácií o stave tratí, odporúčaného mazania a prognóz počasia to bola lotéria. Lyže sme si deň pred pretekom otestovali a vybrali tie najlepšie. Ja som bol nakoniec spokojný ale Romanovi nešli lyže podľa predstáv. Napriek tomu sme trať v celkovej dĺžke 61 km s prevýšením 770 metrov zvládli bez veľkých problémov. Roman bol zo Slovákov najlepší a ja som skončil hneď za ním na druhom mieste -:). Trať sa vyznačovala dlhými rovinami ale aj celkom strmými úsekmi s už spomínaným najťažším úsekom z jazera Jerisjärvi pod kopce Sammaltunturi v národnom parku Pallas-Yllästunturi. Celkom náročný je aj záver pred cieľom, kde čakajú pretekárov strmé aj keď krátke stúpania, no po takmer 60-tich kilometroch dajú zabrať. Pretek nakoniec dokončilo 325 štartujúcich, šiesti vzdali.

2. deň 11.4.2017, Himmelriikin Hiihto, 50 km: Vuontisjärvi - Olos

Hneď na druhý deň po 60-ke bol na programe 50 km pretek z jazera Vuontisjärvi do Olosu. Ako som už písal, tento pretek absolvoval iba Roman. Tento a ďalší pretek bol organizovaný tak, že pretekárov z miesta cieľa Olosu odviezli do miesta štartu autobusy. Trať 50-tky sa vyznačovala hneď po štarte o 10:30 po asi 2 km rozbehu rovinou jazera, náročným stúpaním v dĺžke 3 km a prevýšením takmer 300 metrov. Ďalej trať pokračovala k jazeru Sieppijärvi a potom pod kopce Pallastunturi, kde sa už napájala na časť, ktorá je spoločná s najdlhšou traťou 80 km, ktorá sa beží vo štvrtok. Roman to zvládol celkom spokojný aj keď lyže stále nešli tak ako by si predstavoval. Ale fakt, že za dva dni zvládol 110 km hovorí za všetko. Roman nameral dĺžku trate 49 km s celkovým stúpaním 714 metrov. Na štart preteku nastúpilo 352 bežkárov, z toho štyria vzdali a neprišli do cieľa.

3. deň 13.4.2017, Karra Huikonnen, 80 km: Enontekiö(Hetta) - Olos

Na záver vo štvrtok nás čakal najnáročnejší pretek celej série. Nielen svojou dĺžkou ale aj faktom, že sme museli vstávať zavčasu aby sme stíhali autobusy, ktoré odvážali štartujúcich z Olosu už o siedmej hodine. Aj keď sme to z miesta ubytovania do Olosu nemali viac ako 20 km, raňajky a celá predštartovná príprava zaberie nejaký čas. Mazanie a testovanie lyží prebehlo deň pred pretekom a tak sme boli zvedaví ako to s lyžami nakoniec dopadne na trati, keďže každý deň snežilo a pripadlo znovu niekoľko centimetrov snehu. Tento krát ale sneh už bol prachový, premrznutý a bolo potrebné zvoliť vosky a prášky na nižšie teploty. Na štarte v Enontekiö, kam nás priviezli autobusy z Olosu asi po hodine jazdy bolo cca -7 st, fúkal vietor 3-4 m/s. O 9:00 odštartovalo z jazera Ounasjärvi 371 bežkárov z ktorých pretek nedokončili šiesti. Po štarte na rovinke jazera trať smerovala do lesa a v miernom stúpaní sme asi po dvanástich kilometroch vybehli do prekrásnej scenérie národného parku Pallas-Yllästunturi. Údolím medzi kopcami sme sa dostali najvyššie počas celého podujatia do výšky takmer 550 metrov nad morom. Bolo polooblačno, vietor podľa smeru trate bol niekedy nepríjemný protivák ale niekedy aj pomáhal. Ja som tento krát nebol spokojný s mojimi Fischerami, pretože najmä začiatok preteku v sypkom a miestami dosť hlbokom snehu mi to moc dobre nekĺzalo, no miestami, najmä na tvrdšom snehu v druhej polovice trate mi lyže išli dobre. Možno som mal zvoliť sklznicu cold namiesto plus. Roman to tento krát trafil a jeho Skitraby mu kĺzali výborne. Dokonca počas preteku si dovolil kochať sa okolitou prírodou, kde si všimol stádo sobov. Keďže trate organizátori značili tak, že na tabuliach boli zostávajúce kilometre do cieľa, tak už po necelých siedmich kilometroch bolo jasné že celková dĺžka preteku bude mať menej ako 80 km. V cieli sme namerali 76,5 km s 945 nastúpanými metrami. V každom prípade to bol môj najdlhší pretek v behu na lyžiach. Po dobehnutí a vyhodnotení parametrov musím konštatovať, že som mal príliš veľký rešpekt a išiel som pod svoje možnosti. Každopádne dobrá skúsenosť. To platí o oboch mojich pretekoch na tomto podujatí. Roman opäť výborne, tento krát bol aj spokojný s lyžami a celkovo sa umiestnil na výbornom 81. mieste z 256 pretekárov, ktorí dokončili sériu troch pretekov.

Samozrejme, že náš pobyt sme okrem pretekov využili aj na ľahké tréningy v dňoch, keď sme neabsolvovali súťaže. Celkovo sme vrátane pretekov nabehali okolo 250 km v naozaj zaujímavej krajine s brezovými lesmi, zamrznutými jazerami ale aj kopcami. Laponsko je skutočnou oázou pokoja, množstvom upravených a osvetlených trás pre bežkárov, množstvom v zime zamrznutých jazier.

Na záver ešte niekoľko informácií pre tých, ktorí by chceli absolvovať Lapponia hiihto vo Fínsku.

O podujatí:
Nenechajte sa zmiasť profilom tratí. Trate sú celkom náročné, sú na nich aj celkom slušné kopce, navyše dlhé roviny po zamrznutých jazerách môžu byť pri nepriaznivom vetre tiež unavujúce. V každom prípade ak sa rozhodnete absolvovať podujatie, je potrebné mať natrénované. U nás už je takmer vždy po sezóne, dobré je udržiavať si kondičku. Nečakajte nejaký super servis od organizátorov. Je pravda, že všetko išlo takmer dokonale. Za zaplatené štartovné, ktoré nie je malé, dostanete št. číslo s nevratným čipom, bronzovú medailu za absolvovanie podujatia, občerstvenie počas a po preteku a uschovanie batožiny. Trate boli upravené a značené celkom dobre, kilometrovníky po 10 km, pred cieľom od 5. km každý kilometer. Občerstvovačky v dostatočnom množstve a sortimente nápojov a jedla. Dokonca vám ponúknu aj nakladané uhorky. Priamy prenos na YouTube, online výsledky. Nečakajte kategórie aby ste sa mohli porovnať s rovesníkmi. Dokonca pri pretekároch nie je uvedený ani rok narodenia. Akési vyhodnotenie kategórií a to seniorov nad 60 rokov je len na polovičných tratiach.

Organizácia pobytu, cesta a náklady:
Dnes v čase internetu nie je problém zabezpečiť si ubytovanie, dopravu a registráciu. Ideálna cesta je lietadlom napr. z Viedne do Helsínk a potom do Oulu, Rovaniemi alebo Kittily. Ideálne je požičať si auto ak nezoženiete ubytovanie priamo v Olose alebo nechcete byť odkázaní na verejnú dopravu. Cenu letenky si zistíte, nie je najlacnejšia do tejto destinácie. Ubytovanie sa dá zohnať v primeranej cene ako u nás alebo v Rakúsku. K tomu prípadné požičanie auta a strava. V obchodoch sú ceny niektorých druhov potravín len o málo vyššie ako u nás, niektoré porovnateľné, takže strava je celkom v pohode. Môj odhad nákladov na týždenný pobyt vrátane dopravy, ubytovania, stravy, štartovného na všetky 3 preteky je do 1000 €. Ušetriť z tejto ceny je možné na nižšom štandarde ubytovania, cesta autom ( cca 2000-2500 km), hromadná doprava v mieste... Vo Fínsku sa v pohode dohovoríte anglicky.
Osobne odporúčam pre všetkých, ktorí si to môžu dovoliť, chcú zažiť bežky inak ako v strednej Európe, chcú si predĺžiť sezónu a hlavne milujú bežecké lyžovanie.
Ako bonus môžete vidieť pri troche šťastia polárnu žiaru.
Pozor! Aj napriek polohe za polárnym kruhom vám dnes nikto nezaručí pekné počasie s primeranou kvalitou snehu. My sme mali šťastie a užili sme si zimu aká má byť.

Ak vám niečo v informáciách chýbalo, máte záujem zúčastniť sa podujatia alebo máte nejaké otázky, tak rád odpoviem v diskusii pod článkom.

Linky na podujatie:
Stránka podujatia: http://www.lapponiahiihto.fi/en/lapponia-ski-event.html
Výsledky 2017: http://www.kokkens.fi/kilpailut/2017/lapponia/
Video z cieľa 80 km: https://www.youtube.com/watch?v=9pAXyDiZN-Y
Video z cieľa 50 km: https://www.youtube.com/watch?v=JRr2l8bUQpE
Video z cieľa 60 km: https://www.youtube.com/watch?v=kJxlnZAg93Y

Športový klub Štrba z poverenia Slovenskej lyžiarskej asociácie – Bežeckého úseku v spolupráci s obcou Štrba a Oblastnou organizáciou cestovného ruchu Región Vysoké Tatry organizujú druhú časť Majstrovstiev Slovenskej republiky v behu na lyžiach s medzinárodnou účasťou. Preteky sa uskutočnia 25. a 26. marca 2017 v športovom areáli na Štrbskom Plese. Organizátori očakávajú viac ako 250 pretekárov vo všetkých vekových kategóriách z celého Slovenska a z okolitých klubov z Čiech, Maďarska a Poľska. Preteky sú vhodné aj pre neregistrovaných pretekárov, ktorí sa môžu zapojiť do súťaženia, ak sa prihlásia do 22. marca. Svoju účasť už ohlásilo slovenské bežecké reprezentačné družstvo a záujem o preteky prejavili aj biatlonistky zo svetového pohára Terézia Poliaková, Paulína a Ivona Fialkové.
Podujatie začne už v piatok 24. marca o 18:00 v Kultúrnom dome v Štrbe slávnostným otvorením. Účastníkom sa prihovoria hostia, slovenskí reprezentanti, rozhodcovia a pretekári zložia sľub. Všetci účastníci pretekov získajú drobný suvenír a organizátori ich pozývajú aj na spoločnú večeru.
V sobotu 25. marca je na programe šprint klasickou technikou. Súťažiť sa bude na 1,4 km a 1,6 km okruhu, na ktorom pretekali aj bežci na lyžiach počas Svetovej zimnej Univerziády v roku 2015. V nedeľu 26. marca pretekári vyštartujú hromadným spôsobom na dlhé trate voľnou technikou. Pre hlavnú mužskú kategóriu sú pripravené preteky na 30 kilometrov voľnou technikou a ženy pobežia 15 kilometrov. Organizátori dúfajú, že snehové podmienky budú dostatočné, aby sa mohlo súťažiť na dlhších okruhoch vo Furkotskej doline. V nedeľu súťažia aj veteráni v ôsmich kategóriách od 30 ročných pretekárov na 10 km trati a 60 roční pretekári a ženy si zasúťažia na 5 kilometrovej trati.
Počas pretekov a oficiálnych tréningov bude trať pre verejnosť uzavretá a po trati sa budú môcť pohybovať bez lyží iba označení funkcionári zo zúčastnených klubov. Organizátori žiadajú ostatných lyžiarov o rešpektovanie týchto pravidiel a pozývajú všetkých športových fanúšikov do športového areálu, aby prišli povzbudiť budúcich Majstrov Slovenskej republiky.
Celý takmer 60-členný tím dobrovoľníkov túto sezónu pripravoval aj decembrový Tatranský pohár v behu na lyžiach i februárové Štrbské bežky, na ktorých odštartovalo viac ako 300 pretekárov. Rozhodcovia ŠK Štrba asistovali aj pri príprave Zimnej kalokagatie, ktorá sa uskutočnila 14.-15. marca 2017.

Informácie o podujatí nám poskytol za Športový klub Štrba
Matúš Jančík

Ďalšie podrobnosti nájdete na:
http://www.skstrba.sk/preteky
http://www.facebook.com/skstrba

Nám dlhoročným návštevníkom plážového kúpaliska, by sa pred rokmi ani neprisnilo, že sa budeme slniť na banskobystrickej pláži aj začiatkom marca. Síce ide o inú telesnú aktivitu, ale my bežkári by sme nemenili za júlové vylihovanie na tráve. Vďaka zanieteným ľudom, ktorí pre bežkárov pripravili bežkársku trať,si môžeme s pôžitkom zatrénovať blízko od domu. Pripojená fotografia hovorí za všetko.

Mestský klub lyžiarov Kremnica usporiada v sobotu a v nedeľu 4. – 5. marca 2017 na Skalke preteky Slovenského pohára v behu na lyžiach – v šprinte.

Sobota, 4. marca
10:00 – Šprint klasicky žiactva
13:00 – Šprint klasicky dorastu, dospelých a juniorov

Nedeľa, 5. marca
10:00 – Šprint voľne dorastu, dospelých a juniorov

Propozície:
http://www.slovak-ski.sk/files/zavody/463/propozice_v.pdf

http://www.slovak-ski.sk/bezecke-lyzovanie/podujatia

V čase konania pretekov budú šprintérsky pretekový 1 600-metrový okruh a Štadión R. Čillíka pre verejnosť uzavreté. Organizátori sa obracajú na návštevníkov Skalky, turistov, bežkárov, fanúšikov bežeckého lyžovania s prosbou, aby počas podujatia nevstupovali na lyžiarsku bežeckú trať, zvýšili svoju pozornosť, ohľaduplnosť, dbali na pokyny usporiadateľov, predišli kolíziám s účastníkmi pretekov a prispeli tým k zdarnému priebehu podujatia! Záujemcovia o bežkovanie môžu využiť iné trate na Skalke.

Ďakujeme!

Blíži sa termín behu v Poľsku Bieg Piastow a nám sa v mikrobuse uvoľnili dve miesta na cestu a samozrejme aj 2 miesta na ubytovanie. Ubytovanie je v Szklarskej Porebe v apartmánoch s kuchynkou. Termín odchodu je vo štvrtok 2.3.2017 o 8.00 hod z Banskej Bystrice smer Bratislava a následne cez Čechy do Szklarskej Poreby.Je možné pristúpiť i po trase. Návrat je plánovaný v nedeľu 5.3.2017.

Ak by mal niekto záujem , alebo otazky kontaktujte ma mailom : lubos.halgas@gmail.com

Prihlásiť sa na pretek je stále možne.
http://www.bieg-piastow.pl/index.php/responsive/978-bieg-piastow-2017-ostateczne-terminy-i-glowne-dystanse

V marci 2015 sme na Skalke testovali novinku Salomon bežiek so skinom. Pre veľký záujem testovanie bežiek opakujeme a všetkých vás srdečne pozývame.
KDE: Skalka, bežecký štadión R. Čillíka.
KEDY: 18.2. - 19.2. 2017
V ČASE: 10:00 - 17:00 hod
Ponúkame možnosť testovania bežiek Salomon Nordic
S-LAB SKATE YELLOW, výkonnostné modely pre skate techniku
CARBON SKATE LAB, karbónová bežka
EQUIPE RC SKIN a AERO 9 SKIN s bezvoskovou technológiou SKIN GRIP
a úplnú novinku S/RACE SKIN
(ružový skin zo 100 % mohéru)
Priniesť si treba:
palice,
bežecké topánky.
Viazania na bežkách budú PROLINK (dvojdrážkový systém)
aj SNS PILOT systém
Bežecké topánky budú k zapožičaniu len v obmedzenom množstve!
Testovanie bežiek bude bezplatné.
Viac info v predajni Cyklo-Santé
a na telefóne 0907 858 639
Tešíme sa na Vás!

Mengusovský bežkársky deň
A. VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Usporiadateľ: Obec Mengusovce
Termín a miesto: 12. 2. 2017 štarty od 11.00
Prezentácia: 9.00 – 10.30 h v kancelárií pretekov
Riaditeľ pretekov : Ján Šoltis
Hlavný rozhodca: Mgr. Ján Marosi
Veliteľ trate: Mgr. Miroslav Javorek
Časomerač: Mgr. Roman Pospíšil
Kancelária: Lea Javoreková
Prihlášky: menovite, elektronickou poštou na leajavorekova@gmail.com alebo priamom na mieste

B. TECHNICKÉ USTANOVENIA
Štartovné čísla: sa vydávajú v kancelárií, za stratu štartovného čísla sa účtuje 20,– €.
Štartovné: 5€- žiaci, 5€- dorastenci, 7€- dospelí, hradí sa priamo na mieste, v kancelárií pretekov
Ceny: pretekári na prvých troch miestach obdržia medaily + vecné ceny
Kategórie a dĺžka tratí: I. kategória chlapci a dievčatá narodení 1. 1. 2006 a ml. 1 km, voľne
II. kategória nar. 2004 a 2005 1 km, voľne
III. kategória nar. 2002-2003 4 km, voľne
IV. kategória nar. 1998-2001 (dorastenci a dorastenky) 7,5 km, voľne
V. kategória nar. 1997- 35- roční- muži a ženy- 7,5 km, voľne
VI. kategória 36-50- roční- muži aj ženy- 7,5 km, voľne
VII. kategória 51-60- roční- muži aj ženy- 7,5 km, voľne
VII. kategória veteráni nad 60 rokov, muži aj ženy, 7,5 km, voľne
Otvorenie a výklad trate: 10. 45 hod, 11. 00 hod. začína kategória
Čas štartu: 11. 00 hod. začína III. Kategória, I. a II. kategória 11.30 hod.
Pravidlá: Súťaží sa v disciplíne beh na lyžiach voľnou technikou podľa rozpisu
Spôsob štartu: štartuje sa intervalovo po 30 s podľa kategórií
C. RÔZNE USTANOVENIA
Zdrav. zabezpečenie: Zabezpečené. Každý účastník musí mať kartičku poistenca.
Občerstvenie: Pre účastníkov pretekov zabezpečené občerstvenie
Účastníci pretekov a obecenstvo sa zúčastňujú pretekov na vlastnú zodpovednosť!

Informáciu o podujatí nám poslala pani Lea Javoreková

Úvodom môjho príbehu by som chcel pozdraviť všetkých priaznivcov bežeckého lyžovania a extra tých, ktorí obľubujú voľný štýl tzv. „skate“, pretože práve tí sa v mojom príbehu možno nájdu...

Bežkám sa venujem už asi 15 rokov a pravdepodobne ako každý z Vás, za toto obdobie som prešiel určitým vývojom. Začalo to spúšťaním sa po zasnežených lúkach na starých drevených bežkách, pokračovalo to neistým presunom na upravené trate, kde som predvádzal niečo medzi klasikou a korčuľovaním :). Po istom čase som prešiel na voľný štýl, kde som sa postupne snažil navyšovať prejdenú vzdialenosť bez zastavenia. Na začiatok 20 m, potom 100 m, 1-2 km, odbehnutá Biela Stopa atď atď. Teraz už to nie je ani tak o navyšovaní prejdenej vzdialenosti, ale o vylepšovaní techniky a zrýchľovaní. Okrem miery talentu každého z nás, majú podľa môjho názoru na týchto veciach veľký podiel aj samotné bežky a ich výber.

Postupne som logicky prechádzal od drevených lyží s tzv. „trojbodkovým“ viazaním (je neuveriteľné, že na tom niekto kedysi vedel odkorčuľovať aj 50 km. Dnes sme asi už veľmi rozmaznaní karbónom a rôznymi sns a nnn profilmy), cez vyššiu strednú triedu lyží, až som sa nakoniec úplnou náhodou asi pred 5 rokmi dostal až na pretekársku triedu značky Peltonen. Kto sa trošku orientuje v ich modeloch určite vie, že to bol najvyšší model od Peltonenu – SUPRA X. Musím povedať, že prechod na pretekárske lyže bol ešte citeľnejší ako z „drevákov“ na strednú triedu. Pamätám sa, že prvýkrát som ich mal po chorobe na in-line na Skalke a nadšenie bolo také veľké, že som si neustálym rýchlym krúžením po dráhe, skoro privodil recidívu choroby :). Lyže boli rýchle a bol som prekvapený, že aj skutočne robia to čo im prikážem. To znamená, že neuveriteľne dobre držali smer v stope a ja som sa mohol sústrediť len na techniku a nie na udržiavanie balansu. Všetci z Vás určite poznáte situáciu, keď je problém s udržaním rovnováhy na bežkách na polozmrznutej a rozjazdenej trati. Peltoneny dokážu udržať smer dokonca aj v takýchto podmienkach. Musím povedať, že som na pár km skúsil aj iné značky pretekárskych bežiek, ale ani na jedných som sa ja osobne necítil tak komfortne a stabilne ako na mojich Peltonenoch Supra X. Ako som teda neskôr zistil, tak práve toto bola tá rozhodujúca vlastnosť, ktorá ma „dostala“. Treba povedať, že Supra X sú možno o niečo ťažšie ako ostatné lyže v tejto kategórii, ale ja osobne určite oželiem pár gramov navyše, za pocit stability na bežkách. Všetkým bežkárom, ktorí si chcú za prijateľnú cenu skúsiť, aké je to behať na „materiále" zo svetových pohárov, odporúčam vyskúšať pretekárske modely Peltonen.

V týchto dňoch sa ku mne dostal (kúpil som si :)) aj najnovší model Peltonen Supra X 2016 a po prejdení cca 100 km musím povedať , že si zachovali rovnakú stabilitu v sklze pri evidentne nižšej hmotnosti a podľa mňa krajšom designe.

Nadšenie pre vyššie spomenutú značku bežiek vyvrcholilo aj tým, že som ich zaradil do ponuky môjho športového e-shopu :

http://www.vsetkonabeh.sk/kategoria-produktu/bezkovanie/

...takže prípadným záujemcom ich vie ponúknuť spokojný majiteľ...

Vidieť ich môžete v galérii nižšie, prípadne naživo na bežeckých tratiach v Banskej Bystrici, na Králikoch, Skalke a priľahlých oblastiach. Dobre si všímajte lyže bežkárov, ktorí na tratiach nebalansujú.

Poznámka 1: Úplný komfort a pocit stability prichádza na začiatku sezóny po najazdení aspoň 100 km. Predsa len keď človek nekorčuľuje 8 mesiacov, treba si trochu zvyknúť...

Poznámka 2: Úplný začiatočníci, ktorí začínajú so „skate“ štýlom, zas až takú stabilitu nemusia hneď cítiť. Tam treba už len nabehať možno tých najťažších úvodných 500 - 1000 km v živote :).

Poznámka 3: Vopred sa ospravedlňujem bežcom – profíkom, za použitú terminológiu. Článok bol písaný len slovnou zásobou, ktorou disponuje bežkár – amatér.

Michal
www.vsetkonabeh.sk